Prečo sa smejeme?

Eufória, do ktorej sa pri smiechu dostávame, je túžba po „nálade nášho detstva, v ktorom sme komické veci nepoznali, nepotrebovali sme humor, aby sme sa v živote cítili šťastní“. Takto videl problematiku smiechu veľký psychoanalytik Sigmund Freud.

Dnes objavujú vedci pri štúdiu imunitného systému to, čo ľudová múdrosť prezrádza celé stáročia: Smiech je zdravý. Prečo nás príroda obdarila niečím takým zvláštnym, ako je smiech? Prečo človek humor má a gorila nie? Je hektické dýchanie šimpanzov nejakým nižším stupňom smiechu? Prečo sa všetci ľudia nezabávajú na rovnakých veciach? Existuje v mozgu centrum smiechu? Smiech, tento „malý problém“, povedal kedysi francúzsky filozof Henri Bergson, „uniká každému, kto ho chce uchopiť, stráca sa, mizne a opäť sa objavuje“. Na celom svete sa snažia približne tri stovky vedcov - psychológov, lingvistov, imunológov, neurológov - objasniť tajomstvo smiechu a humoru.

Človek sa v priemere smeje dvadsaťkrát denne. Pravda, presne to doteraz nikto nespočítal. Depresívni ľudia sa nesmejú nikdy. Deti sa naopak smejú desaťkrát viac ako dospelí. Pygmejovia sa smejú tak dlho, kým sa im nepodlomia kolená a nespadnú na zem. Starí Gréci verili, že sa zem pri zemetrasení smeje a že Zeus sa rovnako „homérsky“ smial, keď zem tvoril. Smiech je takou pevnou súčasťou života, že zabúdame, aké je zvláštne, že naše najväčšie potešenie sa prejavuje kŕčovitým šklbaním a fanfárovitými salvami zvuku.

Mužský smiech má frekvenciu minimálne dvestoosemdesiat kmitov za sekundu. U žien je to dokonca päťsto kmitov. Po dobrom vtipe sa náš dych rúti z úst rýchlosťou sto kilometrov za hodinu. Bránica poskakuje, srdce bije rýchlejšie. Zorničky v očiach sa rozširujú, končeky prstov vlhnú a svalstvo na nohách ochabuje. Výskumy potvrdzujú, že ženy sa smejú oveľa viac ako muži. Od štyridsiatich rokov začína byť väčšina ľudí vážnejšia. Nemci majú častejšie zlú náladu ako Američania. Prečo, to zatiaľ vedci nezistili. Podľa vedeckých testovaní veselí ľudia sú optimistickejší a odolnejší proti stresu.

Smiech a humor neposkytujú iba objasnenie individuálneho temperamentu a štruktúry osobnosti určitého človeka. Uvoľňujú, zaháňajú starosti, čistia našu myseľ. Imunológ Lee S. Berk z Los Angeles preukázal, že pri veselom smiechu sa v tele vytvára viac látok posilňujúcich imunitu. V stredoveku sa ľudia domnievali, že sídlo veselého úsmevu a smiechu je v slezine. Dnes vieme, že pri veselosti vysiela mozgový kmeň impulzy do svalov. Ľudia s poraneniami v tejto evolučne veľmi starej časti mozgu sa preto môžu vedome usmievať, ak vyjadrujú zdvorilosť či utrápenosť. Nie sú však schopní spontánneho úsmevu. Pacienti s poraneniami mozgovej kôry, v ktorej sa odohráva vedomé myslenie, nie sú zasa schopní potlačiť úsmev vychádzajúci z časti nevedomia.

Vedci Paul Ekman a Richard Davidson skúmali, či je možné veselé spontánne konanie vyvolať umelo. Došli k nečakanému výsledku. Pri simulovanom úsmeve neboli zmeny prúdov v mozgu sledovaných osôb o nič menšie ako pri úsmeve spontánnom. Inými slovami: pokiaľ sa postavíte pred zrkadlo a veselo sa usmejete, budete sa cítiť lepšie, uvoľníte sa a možno posilníte obranné schopnosti organizmu. „Nikto taký výsledok nečakal,“ hovorí Paul Ekman. „U emócií sú všetky zmeny (od spomienok až po gestikuláciu) veľmi tesne prepojené“. Detailnú analýzu „tichého smiechu“ podrobil Ekman ďalšej skúške: „Úsmev rozpoznáme oveľa rýchlejšie a z oveľa väčšej vzdialenosti než akýkoľvek iný mimický prejav pocitov.“ Smiech a humor uvoľňujú telo, posilňujú imunitný systém a sú schopné nakaziť druhých veselosťou. Prichádzajú z hlbín nevedomia, utišujú duševné a azda aj fyzické bolesti.

Na otázku, či je smiech vrodenou vlastnosťou ľudí, väčšina vedcov odpovedá, že áno. Humor je logický prenos rozšíreného hravého správania na abstraktnú sféru myšlienok. Vedci sa snažia ľuďom, ktorých stres pripravil o skoro všetky hravé inštinkty, pomôcť nájsť cestu k veselšiemu pohľadu na svet. Väčšinou sú to cieľavedomí, pracovití a úzkostliví ľudia. Vedci im odporúčajú prezrieť si komiksy, porozprávať sa s deťmi o hlúpostiach alebo si nasadiť červený lepenkový nos. Chcú im ukázať, ako získať hravosť, odstup od starostí všedného dňa a ako sa môžu pomocou smiechu regenerovať. Smiech je najlacnejšia a najefektívnejšia zázračná droga, univerzálny liek - vyslovil kedysi Bertrand Russell. A vedci mu iba pritakávajú.

(kab)