Ďalšia spochybnená

Už od roku 1996 trvá spor o údajné biologické stopy na takzvanom meteorite z Marsu, ktorý je známy pod označením ALH 84001. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) vtedy predložil tri nepriame dôkazy, ktoré mali podporiť teórie o existencii primitívnych baktérií na Červenej planéte. Štruktúry, pripomínajúce kolónie baktérií, organické látky a nakoniec kryštály magnetitu, mali byť tromi neotrasiteľnými piliermi tézy o jednoduchom živote na Marse, ktorými pred piatimi rokmi argumentovala Kathie Thomasová-Keprtová z NASA. Prvé dva boli medzičasom spochybnené. Ukázalo sa, že štruktúry a organické látky mohli vzniknúť aj inými procesmi. Tretí argument vyvracia teraz v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences profesor geológie, chémie a biochémie na Arizonskej štátnej univerzite Peter Buseck. Podľa neho sú kryštály magnetitu v meteorite, ktorý sa našiel v roku 1984 v Antarktíde, také malé, že doterajšie analýzy nedostačujú ako dôkaz toho, že sa podobajú kryštálom pozemských baktérií. Aj podobnosť kryštálov - ak nejaká vôbec existuje - je čisto náhodná. Buseck podrobil magnetitové kryštály novej analýze počítačovou transmisnou elektrónovou mikroskopiou (TEM). Tá ukázala nielen to, že kryštály z meteoritu majú inú trojrozmernú štruktúru, ale aj to, že magnetity pozemských baktérií nevyzerajú až tak jednotne, ako sa doteraz predpokladalo. Vedci zistili, že tri druhy pozemských tzv. magnetotaktických baktérií produkujú úplne odlišné kryštály. Zatiaľ čo MV-1 a bližšie neidentifikovaný druh nájdený v Kalifornii tvoria podlhovasté kryštály, kryštály druhu Magnetospirillum magnetotacitcum majú približne rovnako dlhé hrany. Kryštály, ktoré sa našli v meteorite, majú rôzne tvary a veľkosti a prekrývajú oblasť, zahŕňajúcu biologicky a anorganicky vytvorené kryštály.

(TASR)