Démonizovanie nepomôže

Atentáty na izraelské civilné ciele boli časovo naplánované až s hrôzostrašnou presnosťou. Počet mŕtvych a ranených je alarmujúci. Ich medzinárodné odsúdenie sa preto očakávalo. Obvinené sú nielen palestínske teroristické skupiny, ale aj samotný prezident J. Arafat. Fakty sú teda známe až do detailov. Nesedí len jedna vec. Dôvod.

Kto sleduje blízkovýchodný mierový proces podrobnejšie, vie, že krvavé vyúčtovávanie tu nie je nijako výnimočné. Ani na palestínskej, ani na izraelskej strane. Za štrnásť mesiacov druhej palestínskej intifády je na zozname už takmer tisícka mŕtvych, pravda, tri štvrtiny z toho sú palestínske obete. Napriek tomu víkendové teroristické útoky na viacerých izraelských miestach, ktoré si vyžiadali tri desiatky civilistov a takmer dve stovky zranených, prišli v čase, keď je svet citlivý na slovo terorizmus. Bonnská konferencia o budúcnosti Afganistanu zlyháva, no snaha vymodelovať pre región mier naráža na hrôzostrašnejšiu realitu. Terorizmus ponáraním do krvavej vojny utápa celý Blízky východ.

Izrael a západný svet odsudzujú Arafata za neschopnosť potlačiť teroristov v regióne. Atentáty sa však uskutočnili v čase, keď mal izraelský premiér A. Šaron najlepšiu príležitosť ukázať americkému sponzorovi, že je zbytočné podporovať Arafata, ktorý stojí „na čele teroristickej koalície, ale nie je nenahraditeľný“ (nemenovaný izraelský predstaviteľ). Démonizovanie Arafata, ktorý je podľa izraelského premiéra A. Šarona „priamo zodpovedný za útoky“, avšak skutočnému mieru, po ktorom Šaron túži, nepomôže. Krvavé incidenty sa totiž odohrávajú väčšinou v zónach B a C, teda pod izraelskou vojenskou kontrolou, na ktorú nemajú palestínske bezpečnostné zložky dosah. Samotný Arafat tak pomaly dotancúva medzi mlynskými kameňmi, keďže ho rozdrvuje domáca scéna za jednostranné ústupky Izraelčanom. Militantný Hamas totiž odsudzuje Arafata za „podľahnutie nátlaku Izraelčanov a Američanov“. Takže nemožno povedať, že by sa vo vyhrážaní robili nejaké rozdiely medzi Šaronom a Arafatom. Mimochodom, značným podporovateľom Hamasu je aj samotná Saudská Arábia, spojenec USA v oblasti. Komu teda tento stav vyhovuje?

Ak by padol Arafat, nástupca je v nedohľadne. Otázna je aj pozícia nekontrolovateľných militantných hnutí. Bol by to síce dobrý dôvod pre Izrael, aby posilnil pozície na okupovaných alebo znovuokupovaných územiach, avšak súčasný Afganistan by bol len slabým odvarom vývoja, ktorý by potom nasledoval v regióne.

Devastáciu ekonomiky v dôsledku vojny v Afganistane najplastickejšie dotvára absurdná správa denníka Le Monde zo začiatku tohto týždňa. Podľa nej si bohatí obchodníci zo Saudskej Arábie, zhrození paranoidnosťou amerických bánk, obťažujúcich a podozrievajúcich ich ako bohatých klientov z donorstva terorizmu a preverujúcich nielen pôvod peňazí, ale aj ich použitie, začínajú sťahovať tučné fondy a presúvať ich do bezpečnejšej a menej administratívne šikanujúcej Európy, resp. do bánk na Blízkom východe. Terorizmus však nezachvátil len Afganistan, ale prakticky celý región. V prípade budúcej nezávislej Palestíny už chýbajú aj základné kamene prístavu, ktorý sa financoval zo zdrojov EÚ a ktoré v septembri buldozéry izraelskej armády zrovnali so zemou. Nefunguje ani letisko, pretože Izrael zakázal štart akéhokoľvek lietadla. Armáda židovského štátu zrovnáva aj palestínske príbytky a plodiny, ktoré sú jediným perspektívnym obchodným artiklom Palestínčanov. Budúca palestínska štátnosť by tak už mala podobu množstva chudobných kaluží po trochu výdatnejšom daždi. Dramaticky sa však zhoršil aj stav izraelskej ekonomiky. HDP klesol za prvý polrok v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o 0,6 percenta. Izraelský export dokonca o 26,5 %. Straty na príjmoch z turistického ruchu presahujú na niektorých miestach až 50 percent. Nezamestnanosť sa zvýšila na viac ako 186 000 ľudí bez práce a jej odhad do konca roka sa štverá na vyše 9 %.

Nikto nesmie ospravedlniť atentáty, ktoré sa odohrali. To však neznamená, že treba byť slepý k hlbším analýzam. Ak si Izrael myslí, že izolácia Arafata a tvrdá odpoveď voči Palestínčanom by bola jediným riešením, mýli sa. Ako priznáva aj západná tlač, teroristi na palestínskych územiach typu al-Káida len využívajú, že Palestínčania stále nedosiahli svoj legitímny cieľ - vlastný štát bez ekonomickej blokády zo strany Izraela. A pravdu majú USA, že zničením palestínskej autority by sa spustila vojna. Krvavá vojna.

Slávka Blazseková