Čo ešte unesú podnikatelia?

Investície do životného prostredia sa vždy rýchlo zúročia

V rámci prístupového procesu do EÚ žiada Slovensko v kapitole životné prostredie, ktorá patrí k jednej z najťažších, sedem prechodných období. Veď ak sa majú príslušné smernice implementovať do našej legislatívy, treba pripraviť podmienky na jej uplatňovanie v praxi. Je napríklad nemysliteľné, aby sme do očakávaného prijatia SR do EÚ, čiže do roku 2004, stihli vybudovať v každej obci nad 2000 obyvateľov čistiareň odpadových vôd a kanalizáciu. V oblasti ochrany vôd žiadame prechodné obdobia aj pri ďalších smerniciach. Bude treba napríklad rekonštruovať diaľkové vodovodné privádzače, budovať nové vodné zdroje, realizovať opatrenia na zlepšenie kvality vôd a podobne. Hoci predbežné odpovede na otázku, koľko to bude stáť, malo ministerstvo životného prostredia k dispozícii (či už v rámci projektov PHARE alebo z jednotlivých inštitúcií), pred niekoľkými dňami sa dokončil rozsiahly projekt odhadu aproximačných nákladov. Slovenskí odborníci ho pripravili v spolupráci s Dánskou agentúrou životného prostredia (DEPA). Výsledkom je návrh aproximačnej stratégie, ktorý obsahuje sektorové stratégie, analýzy a podrobne konkretizuje náklady aj v jednotlivých priemyselných odvetviach. V najbližších týždňoch by sa tento materiál mal dostať na rokovací stôl vládneho kabinetu. Jeho spracovanie je podmienkou akceptácie požadovaných prechodných období pri uzatváraní kapitoly, ktoré sa očakáva ešte v tomto roku. Ukazuje nielen finančnú náročnosť celého procesu, ale zároveň ponúka Európskej komisii nástroj, podľa ktorého môže plnenie záväzkov SR kontrolovať. Keďže plánované investičné náklady sa do roku 2035 odhadujú na 188 mld. Sk a prevádzkové náklady dokonca až na 217 mld. Sk, je jasné, že bremeno financovania zostane na pleciach podnikateľských subjektov. Obce majú totiž prázdne pokladnice (a k radikálnej zmene v najbližších rokoch ani nedôjde) a štát ťažko uprednostní ekológiu pred akútnymi problémami v zdravotníctve či v školstve. Ďalšie prechodné obdobia požaduje SR aj pri napĺňaní smerníc v odpadovom hospodárstve, v ochrane ovzdušia a úplne nový prístup si vyžaduje smernica o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia. Samozrejme, požiadavky na prechodné obdobia bolo treba - podobne ako pri tvorbe legislatívy - prediskutovať so zástupcami ministerstva hospodárstva a jednotlivými podnikmi. Inak by hrozilo, že SR prijme záväzky, ktoré zostanú len na papieri. A tak sa už dnes mnohé firmy pripravujú na investície. Predstavitelia Slovnaftu vedia, že najneskôr do roku 2005 budú musieť zmodernizovať čerpacie stanice, veľa investičných projektov musia splniť energetické spoločnosti či prevádzkovatelia spaľovní. Práve nedostatok zdrojov na nové technológie, výstavbu kanalizácií atď. si vyžiada pre väčšinu spoločností hľadanie strategických investorov. Podľa spomínanej aproximačnej stratégie sa očakáva, že vynaložené náklady v roku 2003 budú tvoriť 0,39 % z HDP, v roku 2005 už investičné náklady stúpnu na 0,7 % HDP a v roku 2010 budú tvoriť až 2,14 % HDP. Logicky, na druhej strane sa mnohí už dnes pýtajú, či to nie sú samoúčelne vynaložené prostriedky. No podľa najnovších štúdií, ktoré iniciovala Európska komisia, je jasné, že prínosy zo zlepšenia kvality životného prostredia za to stoja. Výsledky sa prejavia nielen vo výraznom zlepšení zdravotného stavu obyvateľstva, ale aj v ekonomickej a sociálnej oblasti. Vytvoria sa nové pracovné príležitosti, nové technológie posilnia konkurencieschopnosť výrobkov, investície do nových technológií a environmentálnej infraštruktúry zatraktívnia regióny a pozitívne ovplyvnia prílev investícií. Pre Slovensko predpovedajú prínosy (nízke odhady) z implementácie smerníc týkajúcich sa ovzdušia na 380 mil. EUR, vody na 266 mil. EUR a odpadov na 30 mil. EUR ročne. Treba si tiež uvedomiť, že náklady, ako aj prínosy z aproximácie environmentálnej legislatívy sa dajú v súčasnosti ťažko presne vyčísliť, lebo predsa len vývoj ekonomík môže nečakane ovplyvniť veľa faktorov. Preto ich bude treba postupne spresňovať a aktualizovať.

Zdena Rabayová