Všetko sa objektívne zdôvodní

Domácim nositeľom tohtoročných prestížnych cien Zlatý biatec a Prominent ekonomiky šéfredaktor Peter Kasalovský položil niekoľko otázok, ktoré si vyžadujú priame odpovede. Cieľom je poskytnúť realistický obraz o tom, ako vnímajú hospodársku silu Slovenska tí, ktorí sa pričiňujú na svojich pozíciách o jeho životnosť, prípadne životaschopnosť.

Dnes sa vyjadruje výkonný riaditeľ SB Inmart, a. s., Bardejov Miroslav Kollár. 1. Ako by ste charakterizovali celkové ovzdušie v SR? Čo by ste vy osobne urobili pre jeho zlepšenie?

- Celkové ovzdušie v SR je možné charakterizovať z viacerých hľadísk. Predvolebná atmosféra. Začínajú sa žabomyšie vojny a skrášľovanie imidžu jednotlivých politických subjektov bez ohľadu na stav a vývoj spoločnosti. Táto atmosféra vyvoláva ďalšie napätie. Nefungujú základné funkcie spoločnosti, najmä tie, ktoré riadi štát - zdravotníctvo, školstvo, bezpečnosť, súdnictvo, štátna správa. Nielenže si neplní táto sféra povinnosti, ale prekvitá korupcia. Situácia je značne napätá. Celkový systém práce vlády, parlamentu, celej štátnej správy je nekoncepčný, už má jednoznačne predvolebný charakter. Teda vytratila sa koncepcia, nadväznosť jednotlivých krokov tak vo vnútroštátnom meradle, ako aj vo väzbe na ostatné krajiny. Žiaľ, nie že pretrváva, ale sa zvyšuje nezodpovednosť celej štátnej sféry. Na všetky problémy a chyby sú objektívne výhovorky, bez určenia zodpovednosti a vinníka.

Radový občan, ani podnikateľ, nemá veľa možností zlepšovať ovzdušie v štáte. Keby som tú možnosť mal, tak by som:

a) hľadal nástroje na odstraňovanie korupcie, hlavne v štátnej správe,

b) verejne definoval vinníkov za privatizačné prechmaty, konkurzy bánk a firiem každého druhu, ak sa dostali do takéhoto stavu, napríklad za jeden rok od privatizácie,

c) zaviedol dôsledné kontrolné mechanizmy v oblasti poskytovania sociálnej starostlivosti,

d) viacdetné rodiny treba stimulovať nie cez rodinné prídavky a sociálne dávky, ale cez úľavu na dani zo závislej činnosti či dokonca daňou zápornou,

e) v oblasti školstva sprísnil inšpekčný systém s cieľom skvalitniť prípravu v školách, a tým znížil potrebu doučovacích metód, čo na jednej strane vytvorí priestor pre daňové úniky a čo je horšie, prehlbuje vzdelanostnú priepasť medzi solventnými a ostatnou väčšinou našich detí bez ohľadu na ich schopnosti. Na dôsledky tohto stavu najviac dopláca a nimi trpí radový občan. Toto napätie a beznádej sa prenáša do rodiny, na pracovisko a do ostatných vzťahov.

2. SR zaradila agentúra Standard&Poor´s do investičného pásma. Podľa vládnych predstaviteľov by to malo prinajmenej znamenať povzbudenie zahraničných investorov v prípadnom záujme o pôsobenie na Slovensku. Aký je váš názor na takéto predpoklady? Ako hodnotíte relatívne najnižší záujem zahraničných investorov o SR v porovnaní s takými postkomunistickými štátmi ako Poľsko, Maďarsko, Estónsko a Česká republika?

- Neočakávam razantnejší prílev zahraničného kapitálu, a ak áno, tak nie do sféry, aká tu nie je, ale do oblasti, v ktorých sa tu podniká, čo urobí problémy existujúcim slovenským spoločnostiam bez očakávaného cieľa vytvorenia nových pracovných príležitostí. Obraz Slovenska navonok v rozhodujúcej miere vytvárajú politici. Skúste si premietnuť, ako sa prezentujeme. Vystupovanie poslancov v parlamente, rôzne kauzy, vystupovanie politikov v médiách atď. Toto vnímajú najmä občania, ale, samozrejme, citlivo to vníma a sleduje aj zahraničie. Ďalší problém je v tom, že prípadný zahraničný kapitál ak príde, tak nie do oblasti, kde je to najviac potrebné, napríklad z hľadiska miery nezamestnanosti. V porovnaní s krajinami ako Poľsko, Maďarsko, Estónsko a ČR nie sme pripravení na zahraničné investície tak, ako menované krajiny, hlavne z morálneho hľadiska, z hľadiska práva. Kladiem si otázku, či by som investoval moje peniaze v krajine, kde banálny súdny spor o platnosti či neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy na nebytové priestory nevie prvostupňový súd rozlúsknuť za štyri roky alebo spor o tom, či právny úkon prevodu nehnuteľnosti bol vykonaný v súlade so zákonom, trvá tri roky a riešenie je v nedohľadne, alebo v inom prípade súd vydá rozhodnutie o predbežnom opatrení zákazu nakladania s majetkom podniku bez akéhokoľvek preskúmania a spustí tým hodiny jeho postupného kolapsu. Podnik je živý organizmus, každý spor vedený ním alebo proti nemu je vredom alebo nádorom, ktorý treba liečiť veľmi rýchlo a po správnej diagnóze. Za najväčšiu prekážku vstupu investorov na Slovensko považujem spochybnenú vymožiteľnosť práva v reálnom čase a nerovnosť pred právom.

3. V najrôznejších aktuálnych hodnoteniach hospodárskeho vývoja SR zahraničnými inštitúciami sa do určitej miery oceňuje stabilizácia ekonomického prostredia. Predstavitelia súčasnej vládnej garnitúry hovoria okrem iného o tom, že sa hospodárska situácia zlepšuje. Ako vy vnímate celkové výsledky transformácie? V čom vidíte najväčšie dlhy tohto procesu a možnosti zásadnej zmeny pre realizáciu rozvojových programov a posilnenia domácej podnikateľskej sféry?

- Stotožňujem sa s tým, že došlo k určitej stabilizácii ekonomického prostredia. Došlo k miernemu oživeniu priemyselnej výroby. Vďaka privatizácii bánk je citeľná zmena v prístupe bánk k ostatnej podnikateľskej sfére. Je to však lichotivé hodnotenie. Bolo by asi účelné podrobnejšie špecifikovať jednotlivé faktory, ktoré k takému záveru vedú a ako sa budú vyvíjať do budúcna. Vláda má prakticky stále v rukách energetické zdroje a možnosť regulovať ceny vstupov. Zreálňovať by ich mala plánovite programovo, vytvoriť priestor, aby podniky mohli technologickými a inými opatreniami v produkcii eliminovať dôsledky a uchovať schopnosť konkurencie. Kladiem si otázku, čo sa stane s tou krehkou stabilitou, ak vláda z dôvodov nie dosť exaktných sa tejto možnosti unáhlenou privatizáciou strategických podnikov vzdá. Táto otázka odráža aj môj postoj k otázke, ako vnímam výsledky transformácie a jej aspekty. Transformácia hospodárstva má byť plánovitý, odborne riadený proces s definovanými parametrami cieľovými aj prechodnými. Proces musí byť vybavený hodnovernými identifikátormi ich okamžitého stavu a regulačnými prvkami schopnými ovplyvniť ich vývoj. Transformácia nie je len zmena vlastníckych vzťahov, nestačí len byť schopný, s odretými ušami financovať výrobu zvarencov, dielcov, polotovarov. Musíme byť schopní pripraviť budúcnosť, vytvárať priestor a motiváciu na uplatnenie inovačných schopností, vývoj vlastných výrobkov pre existujúce konkurenčné prostredie, naštartovať výchovu budúcich odborníkov, motivovať ich rastúcou kvalitou pracovného prostredia, životnej úrovne, o zdravotnom a sociálnom zabezpečení nehovoriac. Podniky už dávno pochopili nevyhnutnosť certifikovať kvalitu svojich procesov podľa štandardov. Škoda, že sa o to nepokúsili vlády SR s procesom transformácie