Otázka nielen prosperity

Komentuje Eleonóra Bujačková

Všetky doterajšie vládne kabinety vo svojich programoch definovali ako priority aj zabezpečenie rovnosti prístupu ku vzdelaniu a skvalitnenie výučby. Navzdory sľubom o masívnej podpore vysokých škôl však akademická sféra stále trpí chronickým nedostatkom finančných prostriedkov, čo sa prejavuje okrem iného aj tým, že slovenské univerzity, bez možnosti adekvátnej finančnej spoluúčasti na väčšine medzinárodných vedeckých projektov či výmenných pobytov, nie sú rovnocennými partnermi zahraničných akademických pracovísk. Zásadnejší význam má však druhý problém, tým je rovnosť prístupu k vysokoškolskému vzdelaniu. Každoročne sú vysoké školy konfrontované s obrovským záujmom mladých ľudí o štúdium, avšak šanca usadnúť do univerzitných lavíc je poskytnutá iba časti prihlásených. Hlavným dôvodom tejto selekcie väčšinou nie sú kapacitné možnosti školy či nekvalita uchádzačov, ale finančný limit, ktorý núti fakulty prijímať obmedzený počet študentov. Na základe zneužiteľného a do istej miery aj neobjektívneho rituálu zvaného prijímacie skúšky je tak limitujúcim spôsobom predurčovaná budúcnosť mnohých ľudí tejto krajiny. Vytvorenie a udržiavanie umelej hranice medzi budúcou spoločenskou elitou a neúspešnou väčšinou, nielenže jednoznačne popiera deklarovanú rovnosť prístupu ku vzdelaniu, ale istým spôsobom porušuje právo každého človeka na alternatívny výber.

Slobodnou voľbou v tomto prípade je možnosť rozhodnutia, či investovať čas, finančné prostriedky a energiu do vyššieho vzdelania, či okamžite prejsť do praxe. Štát si však právo výberu vyhradzuje pre seba. V situácii, keď žiadna vláda nie je dlhodobo schopná kvalitne financovať vysoké školstvo, treba skutočne urobiť radikálny rez. Ústavne zabezpečované bezplatné školstvo je chimérou. Súčasný model udržuje v chode systém, ktorý bráni mnohým ľuďom dosiahnuť vyššie vzdelanie a následne uplatnenie v profesijnom živote podľa svojich predstáv. Východiskom z tejto situácie je iba otvorenie vysokoškolského štúdia, ktoré vďaka finančnej spoluúčasti študentov prinesie väčší tlak na neraz pohodlnú akademickú obec, vytvorí konkurenčné prostredie, stimuluje vedeckú činnosť a umožní skvalitniť výučbu. Treba diskutovať o takých otázkach, ako je forma podpory študentov zo sociálne slabších rodín. Pokiaľ ľudia zodpovední za riadenie tejto krajiny sú spokojní so súčasným stavom, nech teda majú odvahu verejne ho obhájiť z mravného i ekonomického hľadiska.