Šťastný výber špecializácie

Odbúrali čo ich ťahalo do straty, len ovce zostali

Poľnohospodárske družstvo Nová Bodva v Turnianskej Novej Vsi so súčasnými ôsmimi hospodárskymi dvormi, ktoré už tri roky vedie Ing. Imrich Kovács, sa dostalo svojimi dosiahnutými výsledkami v hospodárení do povedomia odborníkov. Už niekoľko rokov vo vyhodnotení tržieb, produktivity práce, kapitálovej primeranosti a ďalších ukazovateľov, ako aj najlepších manažmentov Agrokomplexu obsadzuje popredné miesta a vlani to bola prvá priečka. Dosiahnuté parametre podľa predsedu pramenia z toho, že sú stabilizovaným podnikom s jasnou výrobnou štruktúrou budovanou niekoľko rokov. Predchádzajúce vedenie, na čele ktorého stál viac ako tridsať rokov Ján Köteles, malo šťastnú ruku pri výbere špecializácie, keď vsadilo predovšetkým na výrobu mlieka a hydinového mäsa. Zaoberajú sa tiež ovcami, ktoré sú síce ekonomicky menej zaujímavé, ale bez nich sa dá ťažko predstaviť hospodárenie. Zo slov Imricha Kovácsa teda vyplynul

recept na úspech,

ktorý si pri toľkých neúspešných pokusoch oživiť naše poľnohospodárstvo mohli osvojiť najmä tí, čo ho do súčasného stavu dostali: dobrá východisková pozícia družstva, neprerušená kontinuita v jeho vedení, konsolidovaný hospodársky celok a zvládnutie transformácie tak, že sa ako celok netrieštilo napriek tomu, že v tejto podobe ho mnohí považovali za pozostatok bývalého režimu. Naopak, šlo za spoločným cieľom a na budúci rok takto môže osláviť päťdesiat rokov existencie. V Novej Bodve sa momentálne zaoberajú už iba klasickou poľnohospodárskou výrobou, teda rastlinnou a živočíšnou a postupne odbúrali stratové činnosti zo začiatku 90. rokov. Pestujú predovšetkým hustosiate obilniny, kukuricu, technické plodiny, hlavne repku a na ostatnej ploche krmoviny pre potreby živočíšnej výroby. Tú delia na tri

hlavné odvetvia:

chov hovädzieho dobytka (podľa jeho predchodcu je to ťažký priemysel poľnohospodárstva), vysokoteľných jalovíc, teliat až po výkrm býkov, výrobu hydinového mäsa a chov oviec. Mladý dobytok nepredávajú, iba jatočne zrelé zvieratá, ale hlavným zameraním chovu dobytka je výroba mlieka. U hydiny znížili celkový objem výroby mäsa odstavením jednej z fariem, ktorú sa nepodarilo splynofikovať, v ostatných prípadoch, u oviec i hovädzieho dobytka zvýšili stavy zvierat. Nárast úžitkovosti je badateľný, veď od roku 1996, keď začali rekonštruovať, zvýšili dojivosť z 3700 litrov na dojnicu a rok na súčasných takmer 6000 litrov. Nárast produktivity práce na jedného pracovníka súvisí so zmenami technologických

Investície do modernizácie i zlepšenia chodu družstva, čím sa ono stane schopnejším konkurovať, sú neprestajným procesom. Vždy prispievali iba takým množstvom peňazí, na koľko vystačili. Tvorili ich odpisy (ročne 16 - 17 mil. Sk) a zisk z predchádzajúceho roka. V priemere za posledných 6 - 7 rokov to ročne bolo nad 25 mil. Sk, výnimku robili napríklad pri plynofikácii, keď sa na tento účel vynaložená suma priblížila k 30 mil. Sk. Hlasy začiatkom 90. rokov volali po zlikvidovaní živočíšnej výroby ako nerentabilnej činnosti, k čomu čiastočne aj pristúpili znížením

stavu dojníc,

boli špecializovaní na výrobu mlieka a žiadnu inú kategóriu hospodárskych zvierat nemali, z viac ako 1000 kusov na 600. Odchov mladého dobytka totiž ešte pred rokom 1989 zabezpečovali v rámci kooperačného obvodu odsunom na iné farmy a späť nakupovali svoje teľatá už ako vysokoteľné jalovice, čo sa následkom ekonomických problémov stalo stratovým. Reagovali na to uzatvorením obratu stáda, teda chovom od teľaťa až po kravu vo vlastnej réžii. Na odstránenie nerentabilnej činnosti v roku 1995 napokon prijali rozhodnutie, že ak chcú pokračovať vo výrobe mlieka, tak musia doň investovať. Vtedy dali vypracovať projekt na rekonštrukciu centrálnej farmy, ktorá je už takmer opravená, kúpili dojáreň, pustili dobytok podľa moderných princípov na voľné ustajnenie. Postupne prichádzali aj výsledky - zvýšenie úžitkovosti, produktivity práce, a tým aj ziskovosti v tejto činnosti. V blízkom období

chcú dokončiť

rekonštrukciu objektov pre chov dobytka, plánujú rekonštruovať ešte jednu farmu na výrobu mlieka, čakajú ich aj ďalšie investície do hydiny, lebo objekty sú už staré a vyžadujú veľa prostriedkov, aby ich dostali na úroveň špičkových zariadení. Oviec chovajú 2200 kusov, z nich 1400 bahníc, majú dva šľachtiteľské chovy, zamerali sa na chov mäsových plemien - nemecké Merino a americké Suffolk. Majú aj rozmnožovací chov, kde finálnym produktom sú mliečne i ťažšie jahňatá, no musia sa uspokojiť so situáciou, že vlna dnes nemá hodnotu. Odbyt produktov sa postupne vykryštalizoval a napriek začiatočným ťažkostiam z predošlých rokov sa už v súčasnosti dá hovoriť o serióznych partneroch, čo považuje za veľkú výhodu. „Mlieko sme napríklad prv dodávali do Rožňavskej mliekarne, ktorá skrachovala a ťažko sme dokázali zachrániť svojich 3 mil. Sk prostredníctvom Košickej mliekarne. Tá však na nešťastie dopadla podobne a pripravila nás o viac ako nedobytných 5 mil. Sk,“ spomína na

ťažké obdobie

Imrich Kovács. Od roku 1999 dodávajú mlieko do michalovského Zempmilku, s ktorým si spoluprácu pochvaľuje. Hydinu od začiatku dodávali do košickej Hydiny ZK a majú s ňou stabilné vzťahy, ktoré sa upevnili najmä vtedy, keď pre výrobu hydinového mäsa v nezaujímavom období (porážka musela financovať výrobu - nakupovala jednodňový materiál, krmivo, aby niekto hydinu vôbec robil) azda ako jediní ju neprerušili. V prípade hovädzieho mäsa dlho hľadali spoľahlivého odberateľa a našli ho až pred štyrmi rokmi v Mecome Humenné. Sú to základné piliere predaja výrobkov z Novej Bodvy.

Ladislav Kulik