Len podmienky nestačia

Cestovný ruch je najmä otázkou peňazí

Tisíce lyžiarov, ktorí čakajú na zimnú sezónu v našich strediskách vo Vysokých či v Nízkych Tatrách, pri rozhodovaní o konkrétnom mieste svojho pobytu, ktorý je aktuálny už teraz, pár týždňov pred vianočnými sviatkami, potrebujú informácie o možnostiach a podmienkach na lyžovanie, ale aj voľné chvíle. Ide najmä o prehľad lyžiarskych tratí, vybavenie lyžiarskymi vlekmi, počet tratí, možnosti zasnežovania a podobne. Tých zimných stredísk na Slovensku, ktoré sa môžu pochváliť komplexom služieb, nie je až tak veľa. Najnavštevovanejšie sú najmä strediská vo Vysokých Tatrách. Slovensko ponúka lyžiarom vyše tisíc vlekov a tridsať lanoviek rozložených v 25 väčších a vyše 70 stredných strediskách. Malé lyžiarske vleky sú však takmer vo všetkých horských dedinách, a tak sa Slovensko v tomto smere radí do

prvej desiatky

štátov na svete. V posledných rokoch sa rozbehla výstavba zariadení na zasnežovanie. Pohyb nastal na Donovaloch, v Mýte pod Ďumbierom, vo Vrátnej a najnovšie sa do povedomia dostáva Skipark v dolnom Liptove. Nachádza sa na úbočiach Veľkej Fatry nad Ružomberkom v nadmorskej výške 545 až 1209 metrov nad morom. Podľa manažmentu má ambície stať sa významným strediskom v rámci SR. Predurčuje ho k tomu nielen táto poloha, návštevnosť z Poľska, Ruska, ČR a Maďarska, ale i modernizácia, ktorá sa rozbehla vďaka väčšinovému akcionárovi spoločnosti Globex, ktorá investuje v Maďarsku a v ďalších krajinách strednej Európy. Na SR prišla táto dcérska spoločnosť švédskeho holdingu SWE-BEL Partner, začiatkom tohto roka a v súčasnosti pracuje na dizajnovom projekte Skiparku v horizonte desiatich rokov. Štúdia by mala dostať

konečnú podobu

do konca decembra. V tomto roku sa v tejto lokalite investovalo 4,5 mil. USD. Zámerom investora je uskutočniť komplexný rozvoj regiónu a vybudovať také stredisko, ktoré poskytne celý balík služieb nielen lyžiarom, ale i pre ostatných návštevníkov tejto oblasti.

História strediska sa začala písať po druhej svetovej vojne. Vynálezca a podnikateľ Lichardus sa rozhodol postaviť vlek na Malinô Brdo v dĺžke 700 metrov, pričom táto novinka preslávila tento región široko-ďaleko. Pôvodná lanovka fungovala od 60. rokov. Dnes na trati 1770 metrov prepravia až 1500 osôb, čo je o 1200 viac ako doteraz. S budovaním 8-miestnej kabínkovej lanovky, ktorej krst je naplánovaný na polovicu decembra, sa súbežne stavala 4-miestna sedačková s kapacitou 2400 osôb/hod s časom jazdy 6,4 minúty na trati dlhej 1,3 kilometra. Celková kapacita strediska sa takto zvýši

na 9000 osôb

za hodinu. Jednou z investícií je i rekonštrukcia systému zasnežovania. Lyžiarske trate sú zasnežované v dĺžke 8 km do šírky 250 metrov. Na slovenské pomery bude jedinečnou aj samoobslužná 60-miestna reštaurácia na úpätí svahu. Novinkou je i zahrnutie úrazového poistenia v cene lyžiarskeho lístka, ktorý sa počas zimnej sezóny, ktorú otvoria 15. decembra, bude pohybovať na úrovni 450 Sk. Lyžovanie nie je lacná záležitosť. Aj keď sa na Slovensku hovorí o vysokých cenách pre našincov a o lyžovaní ako o športe len pre majetných, naše ceny sú v porovnaní s Alpami stále len tretinové. V programe vlády SR na rok 2002 je podpora cestovnému ruchu prioritou, o čom svedčí aj navrhovaný väčší balík financií. Aj tak je však neporovnateľný s objemom, ktorý do tejto sféry „pritekᓠzo štátnej pokladnice v ČR a v susednom Maďarsku. Cestovný ruch v SR má po alpských krajinách tie najlepšie predpoklady na rozvoj, otázka znie či budú peniaze a ako sa využijú.

Eva Berčíková