Lídri dneška s lídrami zajtrajška

Minulý týždeň vyhlásili výsledky prieskumu Manažérsky vzor 2001

Koncom minulého týždňa vyhlásili výsledky prieskumu Manažérsky vzor 2001, ktorý tento rok vďaka inšpirácii celosvetovým projektom Najváženejšia firma na Slovensku prvýkrát realizoval Baťa Junior Achievement Slovensko a PricewaterhouseCoopers. V rámci prieskumu mali študenti možnosť stretnúť sa so svojimi vzormi - riaditeľmi významných firiem, urobiť s nimi interview a získať jedinečnú priamu skúsenosť z reálneho podnikateľského prostredia. Táto skúsenosť bola jedinečná aj pre riaditeľov a manažérov, ktorí takto získali možnosť konfrontovať svoj názor s dnešnou mladou generáciou.

„Lídri dneška mali možnosť vypočuť si názory mladých ľudí, ktorí absolvovali naše ekonomické programy. Na druhej strane mali možnosť stretnúť sa s prostredím, do ktorého sa obyčajný smrteľník bežne nedostane, a vypočuť si názory tých najlepších, ktorí riadia dnešnú ekonomiku. Mali možnosť obohatiť svoje názory ich znalosťami, skúsenosťami a dosiahnutými výsledkami,“ povedala Anna Sýkorová, generálna riaditeľka Baťa Junior Achievement Slovensko. Do prieskumu sa zapojilo 106 riaditeľov podľa rebríčka Trend Top 2000 najúspešnejších výrobných a nevýrobných spoločností, bánk a poisťovaní na Slovensku.

Počas realizácie projektu študenti požiadali zúčastnených manažérov, aby uviedli tri spoločnosti na Slovensku, ktoré si najviac vážia, a dôvody svojej nominácie. Podobne mali riaditelia uviesť aj tri osobnosti podnikateľského prostredia a zdôvodniť svoju voľbu. Ďalšia otázka smerovala k identifikovaniu troch najvýznamnejších skutočností, ktoré zásadnou mierou ovplyvnia ekonomiku SR v roku 2002. Druhou časťou interview boli otázky zamerané na mladú generáciu s dôrazom na očakávania lídrov dneška od lídrov zajtrajška. Rovnaké otázky dostali aj študenti, tieto sa však snažili zachytiť situáciu z ich študentskej perspektívy.

Z výsledkovej listiny vyplýva, že podľa vrcholových manažérov možno ako najväčší vzor pre ostatných označiť spoločnosť Volkswagen Slovakia, a. s., za ňou sa umiestnila Tatra banka, a. s., nasledovaná Slovnaftom, a. s. Podľa študentov je najlepší Globtel, a. s., na druhom mieste sa umiestnil Volkswagen, a. s., a na treťom Tatra banka, a. s. Na základe zdôvodnení jednotlivých nominácií zo strany manažérov možno povedať, že v podnikateľskej sfére sa úcta a váženosť firmy zakladá predovšetkým na jej výsledkoch (34 %) a na inovatívnosti, technologickom vybavení a schopnosti pružne reagovať na vývoj trhu (12 %).

Dôležitým kritériom je aj otázka vytvárania pracovných miest a kvalita pôsobenia ako zamestnávateľa (10 %) a otázka vedúceho postavenia na trhu, štýlu riadenia, vízie, prestížneho mena a značky (8 %). Etika podnikania sa radí na jedno z menej významných kritérií hodnotenia úspechu firmy. Názory na úlohu zahraničných investorov sú v skupine opýtaných rozložené približne rovnomerne. Približne rovnaký počet z nich vyzdvihol do popredia skutočnosť, že firma uspela aj bez zahraničnej investície (5 %), voči skupine tých, čo naopak vyzdvihli ako jeden z dôvodov práve kvalitu zahraničnej investície (4 %).

Z osobností sa Manažérskym vzorom za rok 2001 podľa vrcholových manažérov stal Jozef Uhrík nasledovaný Slavomírom Hatinom a Rainerom Franzom. Podľa študentov sa na prvom mieste umiestnil Pavol Rusko, za ním Gabriel Eichler a Pavol Lančarič. Zaujímavé je, že v hodnotení manažérov sa Pavol Rusko a Pavol Lančarič v prvej desiatke neobjavili, Gabriel Eichler obsadil šieste miesto. Dôležitejším, oveľa viac motivujúcim a pre slovenskú ekonomiku sľubným je však zistenie, že riaditelia kladú na jedno z prvých miest hierarchie hodnôt etiku, profesionalitu a dôveryhodnosť manažéra (16 %).

Rovnakú váhu ako etika, profesionalita a dôveryhodnosť majú manažérske schopnosti a osobnosť. Cit pre podnikanie, schopnosť zhodnotiť vklady akcionárov a dosahované výsledky sú najdôležitejším kritériom posudzovania úspechu (32 %). Osobnosť, charizmu, schopnosť motivovať a efektívne riadiť ľudí, komunikačné a vyjednávacie schopnosti označilo ako dôležité 16 % opýtaných. Schopnosť definovať účinné stratégie a odbornosť, prehľad a skúsenosti nepatria medzi popredné kritériá, pretože ich ako dôvod svojej nominácie uviedlo len 8, resp. 9 % účastníkov prieskumu. Najmenej sa v zdôvodneniach uvádzala pomoc sociálne slabším a spolupatričnosť s okolím (5 %).

Zaujímavé boli aj odpovede na otázku zameranú na tri najaktuálnejšie hospodárske otázky, ktoré zásadne ovplyvnia rozvoj slovenskej ekonomiky v budúcom roku. Ako najvýznamnejšie z toho pohľadu manažéri označili makroekonomické ukazovatele, zostavenie štátneho rozpočtu, ekonomický rast, finančné zdroje, stabilitu meny a rating Slovenska (15 %). Niečo vyše 10 % uviedlo ako dôležité voľby v roku 2002, politickú orientáciu po voľbách, vstup do NATO a proces integrácie do EÚ. Len 5 % opýtaných považuje za dôležitý akcelerátor hospodárstva vstup zahraničných investorov, čo je len o 2 % menej ako význam tvorby transparentného legislatívneho rámca na podporu domáceho podnikateľského prostredia.

Z ďalších výsledkov zameraných na názory vrcholových manažérov na otázky zamestnanosti a kvality mladých zamestnancov vyplýva, že zamestnávatelia očakávajú predovšetkým cieľavedomosť, priebojnosť pri realizovaní firemných cieľov (25 %), vysokú mieru lojality a spoľahlivosti (19 %). Napriek tomu, že vzdelanie a vedomosti považujú za najhlavnejší pilier schopností mladého zamestnanca, riaditelia očakávajú, že zamestnanci sa budú naďalej učiť a ustavične rozvíjať svoje vedomosti (12 %). Očakáva sa aj komunikatívnosť, tvorivosť, pracovitosť, schopnosť pracovať v tíme, pružnosť, flexibilita a pohotovosť. Prispôsobivosť, tolerancia a empatia je jednou z najmenej vyžadovaných kvalít (3 %).

Pokiaľ ide o schopnosti, ktoré sú pre budúceho zamestnanca dôležité, aby bol pripravený efektívne plniť náročné pracovné úlohy, výsledky boli málo prekvapivé. Najväčšmi sa cení vzdelanie, vedomosti a celkový prehľad (61 %), znalosť jazykov (28 %) a znalosť IT technológií (11 %). Pri hodnotení trhu práce sa medzi tromi hlavnými konkurenčnými výhodami, ktoré ponúkajú zamestnávatelia mladým ľuďom, objavila stabilita, perspektíva a istota (20 %). Druhou najvýznamnejšou je možnosť kontaktu so zahraničím (16 %) a prvú trojicu uzatvára kvalita pracovného kolektívu, vzťahy na pracovisku a vyspelá podniková kultúra (13 %). Plat označilo ako výhodu 10 % opýtaných a iné ako nefinančné výhody sa uvádzajú na posledných miestach (7 %).

Spracovala (hyž)

Porovnanie niektorých odpovedí manažérov a študentov

- Pri hodnotení spoločností uznanie kvality firmy v oboch skupinách pramení najmä z finančných výsledkov, zhodnocovania vkladov akcionárov a z pozície na trhu. Manažéri prikladajú menší dôraz na marketingové aktivity (1 %) v porovnaní so študentmi (6 %).

- Na rozdiel od manažérov študenti pri hodnotení úspechu firmy vôbec nezohľadňovali pôvod kapitálu.

- Pomoc firmy okoliu, jej spolupatričnosť s regiónom, sponzorstvo a iné podporné aktivity oceňujú väčšmi študenti (5 %), u manažérov sa takýto argument takmer vôbec nevyskytol.

- Pre študentov je relatívne dôležitým kritériom inovatívnosť firmy, jej schopnosť pružne reagovať (22 %), pričom manažéri tomuto kritériu pripisujú menšiu váhu (12 %).

- Pri hodnotení osobností je zhoda názoru v otázke hlavného kritéria hodnotenia úspechu manažéra - obe skupiny zhodne uvádzajú, že ide o dosahované výsledky.

- V ostatných kritériách je väčšia rôznorodosť. Manažéri uvádzajú v ďalšom poradí dôveryhodnosť a etiku (16 %), ktorým študenti pripisujú len 7 %, a osobnostné a manažérske kvality (16 %), ktoré oceňuje len 10 % študentov.