Daň z prevodu a z darovania

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

V akej sume mám uviesť do daňového priznania základ dane z prevodu nehnuteľnosti, ktorú som pôvodne nadobudol kúpou vo verejnej dražbe a v tomto roku som ju previedol na nového vlastníka?

- Za predpokladu, že ste nehnuteľnosť previedli bezodplatne, je základom dane z darovania podľa § 7 ods. 2 zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov cena nehnuteľnosti, zistená podľa platného cenového predpisu, ktorým je v súčasnosti pri prevodoch nehnuteľností medzi fyzickými osobami vyhláška č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a o náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov. Na cenu vzišlú z dražby sa však s prihliadnutím na § 1 cit. vyhlášky nevzťahujú všeobecne platné cenové predpisy.

Základom dane z darovania bude preto cena zistená podľa § 2 - § 15 cit. vyhlášky a nie cena, za ktorú bola nehnuteľnosť vydražená a ktorú znalci uvádzajú v znaleckom posudku ako výpočet ceny podľa § 19 cit. vyhlášky.

Ak bol prevod nehnuteľnosti realizovaný odplatne, porovnáva sa cena dohodnutá s cenou zistenou podľa platného cenového predpisu a vyššia z nich je základom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností.

Ako z uvedeného vyplýva, v prípade ďalšieho prevodu vlastníctva nehnuteľnosti, a to či už odplatného alebo bezplatného, pri vykonávaní zákona č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa na cenu, za ktorú bola nehnuteľnosť vydražená, neprihliada.

Zať je vlastníkom bytu s rozlohou 75 m2 od roku 1998. V byte som mala 16 m2 na podnikanie. Neúčtovala som si o ňom ako o majetku využívanom na podnikanie. Zaťovi som neplatila nikdy žiadny nájom. V roku 2001 sa rozhodol byt predať. Musí zaplatiť daň z predaja bytu alebo je od daní oslobodený?

- Z hľadiska zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov je zať, ako predávajúci vlastník nehnuteľnosti, daňovníkom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností podľa § 8 odsek 1 citovaného zákona. Pokiaľ nepredáva byt do vlastníctva štátu (prevody nehnuteľností do vlastníctva štátu sú podľa ustanovenia § 18 ods. 8 cit. zákona od dane z prevodu a prechodu nehnuteľností oslobodené), musí podať daňové priznania a po vyrubení dane miestne príslušným daňovým úradom zaplatiť daň z prevodu a prechodu nehnuteľností. Pri dani z prevodu a prechodu nehnuteľností je miestne príslušným ten daňový úrad, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza.

Z hľadiska zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov je u fyzickej osoby podľa § 4 odsek 1 písm. a) zákona podmienkou oslobodenia príjmu dosiahnutého z predaja bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov skutočnosť, že ho predávajúci vlastnil a súčasne mal v ňom trvalý pobyt najmenej počas dvoch rokov bezprostredne pred predajom. Od dane však nie je oslobodený príjem z predaja takéhoto bytu alebo domu, ak o ňom daňovník účtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, alebo ho evidoval podľa § 9 ods. 4 ako majetok prenajímaný, a to do piatich rokov od skončenia tejto činnosti. Ak takýto byt alebo dom daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ak ho daňovník prenajímal len sčasti, pri určení tej časti príjmu z jeho predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, sa vychádza z rovnakého pomeru, v akom ho daňovník využíval na uvedené činnosti.

V otázke neuvádzate bližšie údaje o zaťovi, preto predpokladáme, že v predanom byte mal trvalý pobyt v uvedenej lehote, sám ho nevyužíval na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom. Z netypickej bezodplatnej „výpožičky“ časti nehnuteľnosti inej osobe (z netypickej z toho dôvodu, že Občiansky zákonník upravuje bezplatnú výpožičku len pri hnuteľných veciach) nemal zať od vás žiadny príjem, preto podľa nášho názoru jeho príjem z predaja bytu spĺňa podmienku oslobodenia.

Ako sa v praxi realizuje ručenie za daň z darovania?

- Na zabezpečenie zaplatenia dane z darovania bola zavedená zákonná (nie dobrovoľná) povinnosť ručenia v ustanovení § 5 ods. 1 zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov.

Podľa citovaného ustanovenia daňovníkom dane z darovania je nadobúdateľ, darca za daň ručí. Nositeľom ručenia môže byť fyzická osoba a právnická osoba, ktorá je darcom. Ručiteľ však ručí iba za zaplatenie dane (pokiaľ je k plneniu vyzvaný správcom dane), nie za celý nedoplatok, ktorý môže vzniknúť v daňovom konaní a ani za sankcie, ktoré môžu byť daňovníkovi uložené v dôsledku jeho konania alebo jeho nečinnosti (penále z omeškania, pokuty).

Povinnosť ručenia prechádza na ručiteľa už okamihom vzniku daňového nedoplatku (nezaplatením dane daňovníkom) a následne výzvou správcu dane ručiteľovi na zaplatenie tohto nedoplatku.

Do účinnosti zákona č. 255/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa cit. zákon č. 318/1992 Zb., sa uplatňoval inštitút ručenia aj pri dani z prevodu a prechodu nehnuteľností. Keďže táto novela zákona nemá prechodné ustanovenia, daňové úrady po jej účinnosti postupujú v súlade s touto novelou tak, že v prípade, že do 1. augusta 2000 daňový úrad neuplatnil v konkrétnom prípade pri dani z prevodu a prechodu nehnuteľností inštitút ručenia (zaplatenie dane ručiteľom), po tomto dátume ho už nemôže uplatniť.

Alena Horanovská