Zložitý problém

Bez pomoci byt nebudú mať

Nestotožňujem nesplnené vládne sľuby o počte postavených bytov s celonárodným problémom. V makroekonomickej rovine totiž byty ani nechýbajú, hotových, nevyužívaných alebo nelegálne používaných bytov je totiž dosť. Mám na mysli problém finančný, úverový a úrokový. Napriek mnohým zvýhodneniam, spojených s hypotekárnymi úvermi a stavebným sporením si dovolím odhadnúť, že 80 % mladých alebo na hľadanie bytu odkázaných, nemá šancu sa prostredníctvom týchto oficiálnych možností dostať k bytu bez zapojenia rodičov, starých rodičov a podobne. Istota, že včas budú splácať svoje povinnosti, je mizivá. Ak totiž len trochu porušia pravidlá, ku ktorým sa zaviazali, musia mesačne platiť šesťtisíc korún iba úroky z medziúveru. Ak sa pozrú na stav účtu, s hrôzou zistia, že ich, jednoducho povedané „dlžoba“, sa vôbec, ale vôbec za rok nezmenšila. Investori, realitné kancelárie, ktoré sa čoraz viac stávajú investormi a skupujú, kde sa čo dá, idú totiž len do výstavby drahších a drahých bytov. Jednak je to pochopiteľné, lebo je tam menšie riziko podnikania (platbyschopní nájomníci či noví majitelia) a je tam vyššia miera zisku. Kto teda by mohol vyplniť medzeru, ktorá sa stále zväčšuje: čoraz viac chudobných rodín prichádza o existujúce ubytovanie v rôznych slobodárňach či internátoch pre bývalých učňov, stavebných robotníkov a podobne. Sypem si popol na hlavu, aj ja som občas nadšene písal o odovzdaní mestských bytov do používania, súc vedený dobrou snahou a metódou pozitívneho príkladu. Základný problém tejto a všetkých budúcich vlád totiž je a zostane desiatky rokov ten istý. Bude čoraz menej bytov pre slabo zarábajúce rodiny. A nezmenia to určite ani snahy liberálov sprehľadniť existujúcu ponuku (aj nelegálnu) bytov.

Matúš Hrabal