Zodpovednosť, ale bez peňazí

Vyvarujeme sa problémom, ktoré majú v Česku?

„Je to denný boj s ústrednými orgánmi štátnej správy. Sociálna demokracia, teda česká vládna strana, presadila vznik regiónov. Prišli však voľby a sociálni demokrati v nich nezískali ani jediného krajského hajtmana. Všetky tieto posty obsadila ODS spolu so štvorkoalíciou. Následne vláda stratila záujem podporovať samosprávne kraje, lebo v nich nikoho nemá.“ V rozhovore pre Hospodársky denník to uviedol František Dohnal, hajtman Kraja Vysočina so sídlom v Jihlave, člen pozorovateľskej misie Rady Európy (RE). Bol v skupine ôsmich zástupcov Kongresu miestnych a regionálnych orgánov RE, ktorí sa počas prvého kola volieb do orgánov samosprávnych krajov SR zaujímali o ich priebeh, ale aj celkovú reformu verejnej správy, predvolebnú kampaň a územnosprávne členenie republiky. Ako nám povedal, v Česku sa politické konflikty odohrávajú medzi samosprávami krajov a centrálnymi orgánmi štátnej správy. Nie medzi krajmi, mestami a obcami, ako by sa dalo očakávať. Podľa neho priebeh reformy v Českej republike bol veľmi podobný tomu, ako to vyzerá na Slovensku. Možno že informovanosť občanov a politický tlak pred voľbami boli tam väčšie ako u nás, lebo do kampane sa zapojili aj elektronické médiá. Čo však chýbalo, to bola podľa F. Dohnala všeobecná informovanosť občanov. Pretože za riekou Morava sú s reformou verejnej správy približne rok pred nami, požiadali sme tohto bývalého predsedu Zväzu miest a obcí ČR (1993 až 1999) o vyjadrenie, čoho predovšetkým sa treba vyvarovať, aby sme na Slovensku predišli vážnym chybám v reforme verejnej správy. „Budete pravdepodobne vo veľmi podobnej situácii ako my. To znamená, že regióny začnú pracovať od nuly. Veľkým orieškom je praktické vykonávanie kompetencií. Jedna vec sú kompetencie uvedené v zákone, druhá akým spôsobom sa presunú z centra na jednotlivé regióny. Myslím, že poučenie z Českej republiky nebude pre vás dostatočné, a tú cestu si budete musieť absolvovať so všetkým, čo s tým súvisí. Prvého januára tohto roka som sa ocitol na čele jedného z českých krajov a bol som sám. Nemal som žiadneho úradníka, ani kancelárie. Dnes kraj zamestnáva priamo v úrade 180 pracovníkov a prevzali sme zriaďovateľské funkcie a financovanie približne 160 organizácií, všetkých stredných škôl, na starosti máme 4000 kilometrov ciest a ich obslužné organizácie, galérie, ústavy sociálnej starostlivosti.“ Hajtman Kraja Vysočina potom definoval hlavné problémy, ktoré prenosom kompetencií museli riešiť. „Najprv sme zistili, že organizácie, ktoré preberáme od štátu, sú v absolútne dezolátnom stave. Napríklad, ak sme prevzali poľnohospodárske učilište, tak o desať dní sme zistili, že niet peňazí na výplaty, lebo financie zo štátneho rozpočtu dostali len na prvých deväť mesiacov roka a povedali nám, že zvyšok si majú vykryť kraje. Ale tie nemali z čoho. Kraje mali preberať organizácie s kompletnými ročnými rozpočtami, ale to sa nestalo. Takto sa to odvíja v školstve, ale v správe a údržbe ciest. Takže máme organizácie, ale bez financií.“ Jediným východiskom, ako nám povedal F. Dohnal, je vyvíjanie politického tlaku na vládu a parlament. Česká vláda musela napríklad rozhodnúť, že dofinancuje poľnohospodárske učilištia. Pri prevzatí škôl však tiež zistili, že sú vnútorne veľmi zadlžené. Tieto dlhy v Českej republike predstavovali na stredných školách asi tri miliardy korún. „Pýtali ste sa ma na praktické problémy. Tie sú také, že jednotlivé ústredné orgány sa snažia odovzdať krajom kompetencie a zodpovednosť, ale pokiaľ to len trochu pôjde, nechať si finančné prostriedky, aby naďalej mohli rozhodovať z centra,“ zdôraznil hajtman Kraja Vysočina.

Vladimír Turanský