Záloha na lízingové splátky

Prvá splátka nájomného a jej zahrnutie do daňových nákladov

Nájomca je spravidla pri uzavretí zmluvy týkajúcej sa finančného lízingu povinný zaplatiť zálohu na budúce lízingové splátky. Táto prvá zvýšená splátka sa niekedy nesprávne nazýva ako akontácia na lízingové splátky. Od prvej zvýšenej splátky je potrebné odlíšiť akontáciu na kúpnu cenu. Zákon o daniach z príjmov v tejto súvislosti používa pojem „preddavok na budúcu kúpu prenajímanej veci“ (§ 30 ods. 5 zákona o daniach z príjmov in fine). Pokiaľ sa v lízingovej zmluve ako prvá zvýšená splátka uvádza ako akontácia na kúpnu cenu a nie ako preddavok nájomného (záloha na budúce splátky), táto sa nemôže jednorazovo uplatniť do daňových výdavkov (nákladov) a nemôže sa do nákladov zahrnúť ani časovo rozlíšene spolu s ostatným nájomným, ktoré sa platí v priebehu trvania nájomnej zmluvy. To prakticky znamená, že akontáciu na kúpu je možné hradiť len zo zisku po zdanení. Analýzu základu dane daňovník vykoná neúčtovným spôsobom, t. j. sumu, ktorá sa nevzťahuje na dané zúčtovacie obdobie, jednoducho vylúči.

Právna povaha prvej vyššej platby (tzv. nultá splátka) vyplýva z uzavretej lízingovej zmluvy. Ak zo zmluvy o kúpe prenajatej veci vyplýva, že platba vopred je preddavok na budúcu kúpu, nie je možné túto splátku zahrnúť do nákladov, ale je to vlastne záloha, ktorá sa vyrovná pri prevode vlastníckeho práva k prenajatej veci. Akontácia na kúpu je súčasťou vstupnej ceny prenajatého majetku a do nákladov sa dostane formou odpisov po prevode majetku do vlastníctva nájomcu (pozri ustanovenie § 30 ods. 5 zákona o daniach z príjmov). V tomto prípade by teda išlo o zálohu na budúcu kúpu veci.

Úhradu akontácie na obstaranie predmetu nájmu účtuje prenajímateľ na vrub účtu 052 - Poskytnuté prevádzkové zálohy na hmotný investičný majetok. Obdobne účtuje nájomca pri úhrade akontácie na dohodnutú kúpnu cenu po skončení lízingovej zmluvy.