IDE O FÉROVÚ CENU

„Je to čerstvá informácia. Po krátkej porade sme sa zhodli na tom, že budeme prehodnocovať ponuku, to znamená, že budeme pokračovať v tendri,“ týmito slovami reagoval včera Slavomír Hatina, predseda predstavenstva a prezident a. s. Slovnaft Bratislava na správu o tom, že medzirezortná komisia pre privatizáciu Transpetrolu vyzvala oboch záujemcov o kúpu 49 % akcií Transpetrolu - Slovnaft aj ruský Yukos, aby doplnili svoje záväzné ponuky a zlepšili cenu, hoci uvedené ponuky označili ako kvalitné. S týmto stanoviskom komisie sa stotožnila aj ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR Mária Machová. Doplnenú ponuku už zajtra posúdi komisia. K otázke, čo bude treba v ponuke Slovnaftu zlepšiť, S. Hatina dodal, že každý tender závisí od niekoľkých kvalitatívnych a kvantitatívnych parametrov. „Budeme určite hodnotiť ešte raz všetky, otázka je, či zaujmeme ku všetkým nové stanovisko,“ povedal S. Hatina a dodal: „Každá kúpa má svoju reálnu hodnotu. Jednoducho nesmieme odísť od ekonomického stimulu.“ Slovnaft zostavil ponuku tak, aby okrem stanovených podmienok v maximálnom rozsahu zodpovedala vládou schváleným zámerom a cieľom privatizácie Transpetrolu.

Predstavitelia slovenskej rafinérie sú presvedčení, že ich ponuka v najväčšej miere vytvára predpoklady, aby sa Slovnaft stal strategickým investorom pre Transpetrol. Hoci k cene a ku konkrétnostiam ponuky sa v terajšej fáze procesu privatizácie odmietli podrobnejšie vyjadriť, v súvislosti s finančnou silou spoločnosti, Vratko Kaššovic, člen predstavenstva a viceprezident pre stratégiu a. s. Slovnaft, vysvetlil, že tohtoročné i minuloročné hospodárske výsledky, generovanie hotovosti a veľmi nízka úroveň zadlženosti spoločnosti vytvárajú dostatočné predpoklady, aby sa Slovnaft stal úspešným akcionárom v Transpetrole. Zároveň však zdôraznil: „My hovoríme o tzv. férovej cenovej ponuke. Cena nemôže byť jediným kritériom pri rozhodovaní o privatizácii Transpetrolu, lebo prináša iba tzv. krátkodobé efekty. Privatizácia Transpetrolu bude mať dlhodobý vplyv na budúcnosť Slovenska ako takého a, samozrejme, vplyv aj na Slovnaft. Ale v tomto smere neexistuje konflikt záujmov medzi záujmami Slovnaftu a Slovenskej republiky. To je veľmi dôležité si uvedomiť.“

Aj druhý silný hráč v boji o Transpetrol včera potvrdil, že spresnenú ponuku predloží do stanoveného termínu. No aj jeho zástupcovia sa k ponúkanej cene odmietli vyjadriť. Priznali však, že v ich ponuke sa vyjadrujú aj k téme opcie. Ale zasa nič podrobnejšie. Podobne ako zástupcovia Slovnaftu aj predstavitelia Yukosu deklarovali záujem uspieť v tendri, rozšíriť kapacitu prepravovanej ropy, zvýšiť efektivitu a podobne. Hoci Michail Brudno, viceprezident divízie spoločnosti Yukos pre spracovanie a marketing, zdôraznil, že pri zvyšovaní prepravovaných objemov ropy budú akceptovať požiadavky zákazníkov, a teda prepravovať aj kaspickú ropu, predsa len na druhej strane zdôraznil zaujímavý fakt. V súčasnosti dopravujú ruskú ropu do južného Nemecka cez Bospor a Dardanely, a táto trasa „naráža“ na mnoho problémov. No ak by ju dopravovali (zrejme po odstránení technických prekážok) cez ropovod Družba, jeho efektívnosť bude zabezpečená. Tým však M. Brudno nepriamo naznačil, že v takom prípade (naplnenia kapacity ) by ťažko mali záujem dopravovať kvalitnejšiu kaspickú ropu. Jej dopravovanie cez ropovod Družba by však znamenalo urobiť významný krok k diverzifikácii, ktorú deklaruje prakticky každá z ponovembrových vlád na Slovensku. Pokiaľ ide o Slovnaft, M. Brudno upozornil slovenských novinárov na možný konflikt záujmov. Podľa neho má akýkoľvek spracovateľ ropy záujem na tom, aby získal z tranzitu čo najviac a limitoval konkurentov. Na druhej strane však predstavitelia Slovnaftu zdôrazňujú, že cieľom podnikateľskej a prevádzkovej stratégie pri vstupe do Transpetrolu nie je v žiadnom prípade znižovanie prepravných poplatkov, ale maximálne zefektívnenie činností Transpetrolu. Do záväznej transakčnej dokumentácie zakomponoval Slovnaft také mechanizmy kontroly nad tarifami, ktoré budú plne uspokojivé pre SR ako 51-percentného akcionára. Navyše, vo svete je bežné, že rafinérske spoločnosti vlastnia aj dopravné cesty. Problém je inde. S. Hatina vysvetlil, že na trhu sa cena pohybuje podľa etalónu, čo je ropa Brent mínus dohodnutý diskont. Čím je väčší tlak zo strany dodávateľov, tým je väčšia šanca dohodnúť vyšší diskont. Teda v konečnom dôsledku lepšiu cenu. V prípade, že je nedostatočný pretlak ponuky z nejakého dôvodu, tak určite nie je možné dosiahnuť výhodnejšie cenové ponuky. V súčasnosti ruskí dodávatelia vyvíjajú obrovské úsilie, aby sa so svojou surovinou umiestnili na trhoch. Slovnaft uvádza, že v priebehu roka tendruje ropu až od 30 dodávateľov. V prípade, že by zdroj aj dopravnú cestu získal ten, kto vlastní zdroje, je viac ako pravdepodobné, že bude diktovať ceny. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovnaft nemá inú voľbu, ako drvivú väčšinu ropy odoberať cez dopravné cesty, ktoré prevádzkuje Transpetrol, proti diktátu by bol zrejme bezmocný. Logicky by sa vyššie ceny odzrkadlili aj v cene pohonných látok a iných výrobkov. To znamená, že by na diktát cien doplatili v konečnom dôsledku občania.

Zdena Rabayová