Hospodársky denník
USD48,417 Sk
EUR43,147 Sk
CHF29,294 Sk
CZK1,304 Sk
  Streda  5.Decembra 2001

Útok na hlavné sídlo Arafata

Izraelský dážď zo stíhačiek opäť posial pásmo Gazy

Izraelské stíhačky včera druhýkrát zamierili do pásma Gazy. Terčom novej vlny izraelských útokov sa stali budovy elitných jednotiek palestínskeho prezidenta Jásira Arafata. Z medzinárodného práva pochybné a prinajmenej nebezpečné rozhodnutie však vzišlo na mimoriadnom zasadaní izraelského kabinetu, ktorý v noci navčera označil elitné Arafatove jednotky - Force 17 - za „teroristickú organizáciu“. Paľba Tel Avivu na palestínske ciele v pásme Gazy sa stala súčasťou rozsiahleho zákroku židovského štátu proti palestínskym extrémistom, ktorí sa prihlásili k víkendovým bombovým výbuchom v Izraeli. Zomrelo pri nich asi 30 ľudí. Ďalších 200 osôb bolo zranených.

Izraelské buldozéry zničili štartovaciu dráhu na letisku v Gaze, ktoré používala nielen Palestínska samospráva, ale aj samotný Jásir Arafat. Prvý útok v Gaze si vyžiadal životy dvoch Palestínčanov. Druhý útok včera podnikli izraelské vrtuľníky na sídlo Palestínskej samosprávy v predjordánskom Ramalláhu, kde sa v tom čase zdržiaval aj Jásir Arafat. Izraelčania ostreľovali aj Túl Karim a Kalkílija na Západnom brehu.

Na Arafatov hlavný stan strieľali izraelské jednotky z dvoch vrtuľníkov, a to tri raketové strely. Podľa agentúry AP sa v budove v čase ostreľovania zdržiaval aj palestínsky prezident, ale zranenia neutrpela žiadna osoba. Väčšina palestínskych úradníkov v panike opustila ostreľovanú budovu, ale Arafat v nej zostal. Izraelčania súčasne stíhačkami F-16 zaútočili na mesto Gaza v pásme Gazy a tamojší utečenecký tábor Chan Júnis, kde sa terčom útoku stalo sídlo Preventívnej bezpečnosti Palestínskej samosprávy. Jedna z budov bola úplne zničená. Podľa očitých svedkov izraelské vrtuľníky rozšírili bojovú operáciu na Západnom brehu Jordánu aj na mestá Túl Karim a Kalkílija.

K útoku došlo len niekoľko hodín po tom, ako izraelská vláda obvinila palestínske úrady, vedené Jásirom Arafatom, z podpory skupín militantných Palestínčanov.

Napriek tomu, že podľa šéfa izraelskej diplomacie Š. Peresa nepriateľom Izraela nie je palestínsky národ, ale palestínsky terorizmus, minister zahraničných vecí Francúzska H. Védrine označil súčasnú politiku židovského štátu a jeho premiéra A. Šarona za veľmi nerozvážnu. „Výsledkom represívnych akcií armády židovského štátu je postupné oslabenie pozícií Jásira Arafata, ktorého potom Tel Aviv obviňuje z neschopnosti zabezpečiť na palestínskych územiach pokoj a poriadok. Zdá sa, že ide o úmyselnú deštruktívnu politiku, na ktorú v konečnom dôsledku môžu doplatiť aj široké vrstvy obyvateľstva židovského štátu,“ vyhlásil Védrine. Aj podľa Turecka „odvetné útoky Izraelčanov sú v podstate vetrom do plachiet teroristov, ktorí sa so svojimi atentátmi vytrvalo snažia zablokovať postup blízkovýchodného mierového procesu“.

Ariel Šaron nechce, aby mierový proces na Blízkom východe pokračoval, vyhlásil včera J. Arafat. „On (Šaron) nemá záujem na naštartovaní mierového procesu,“ povedal Arafat.

Jordánsko požiada o ochranu práv Palestínčanov v zmysle Ženevskej konvencie. Ammán v zastúpení arabských krajín dnes v Ženeve na stretnutí krajín štvrtej Ženevskej konvencie z roku 1949 predloží vyhlásenie, v ktorom arabský svet požiada medzinárodné spoločenstvo o ochranu Palestínčanov ako národa žijúceho pod okupačnou správou, informoval včera jordánsky minister zahraničných vecí A. Chátib. Izrael a USA v obave, že by sa fórum v Ženeve mohlo stať zámienkou pre nesprávne uplatnenie humanitárneho práva proti židovskému štátu, majú v úmysle konferenciu bojkotovať. Tel Aviv a Washington odmietli účasť na podobnom stretnutí, ktoré sa konalo v júli 1999 a kde sa odhlasovalo, že Ženevská konvencia, ktorú uznalo 189 krajín, platí aj pre palestínske okupované územia vrátane východného arabského Jeruzalema.

USA sa napriek tomu s Ruskom včera dohodli na spolupráci v snahe „predísť najhoršiemu“ v kríze na Blízkom východe. „Našou úlohou ako sponzorov (mierového procesu) je predísť najhoršiemu možnému vývoju. Je to ťažké, ale musíme hľadať politické riešenie. Iba politické riešenie môže pomôcť,“ uviedol šéf ruskej diplomacie I. Ivanov.

Izraelská armáda včera posilnila pozície na hraniciach s Libanonom v očakávaní možného útoku šíitského hnutia Hizballáh z územia Libanonu. Podľa očitých svedkov sa izraelské tanky „zakopávali“ v oblasti Dahajra. Ďalších 50 tankov bolo rozmiestnených v lokalite Mazraat Zibdín, kam Izraelčania priviezli asi 80 prefabrikovaných domov.

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.