Výsledkom vlády sú len sľuby

Domácim nositeľom tohtoročných prestížnych cien Zlatý biatec a Prominent ekonomiky šéfredaktor Peter Kasalovský položil niekoľko otázok, ktoré si vyžadujú priame odpovede. Cieľom je poskytnúť realistický obraz o tom, ako vnímajú hospodársku silu Slovenska tí, ktorí sa pričiňujú na svojich pozíciách o jeho životnosť, prípadne životaschopnosť.

Dnes sa vyjadruje generálny riaditeľ OVP Orava, s. r. o., Trstená Jozef Sitek.

1. Ako by ste charakterizovali celkové ovzdušie v SR? Čo by ste vy osobne urobili pre jeho zlepšenie?

- Budem odpovedať z podnikateľského hľadiska v pozícii stredného podniku. Máme veľa schopných ľudí, podnikateľov a odborníkov, ktorí sa môžu porovnať s ktorýmikoľvek zahraničnými manažérmi. Určite by v rámci hodnotenia obstáli na čelných miestach z hľadiska vedomostí, okamžitého riešenia vzniknutého problému, odbornosti a pod. Túto našu devízu súčasná vládna garnitúra veľmi málo využíva. Podľa vlády všetko čo je zo zahraničia, je lepšie ako to, čo máme na Slovensku. Aby bolo vytvorené stabilné podnikateľské prostredie, nie je možné, aby jednotlivé podnikateľské subjekty boli posudzované podľa súčasného politického presvedčenia. Meradlom musia byť zásadne ekonomické výsledky a konkurenčne schopné výrobky. Nie je zanedbateľný ani fakt, že veľa dier v legislatíve pomáha podvodníkom a nečestným podnikateľom k obohacovaniu sa na úkor iných, či už je to tzv. tunelovaním alebo klasickými podvodmi. Pritom vyšetrovanie takýchto prípadov trvá veľmi dlho a často dochádza k ich zahladeniu aj z dôvodu previazanosti politických a iných organizácií. Aj z tohto dôvodu je podnikateľské ovzdušie SR veľmi rizikové. Je to aj obraz stále nízkych zahraničných investícií v SR. Čo je potrebné na zlepšenie? Vytvárať rovnocenné podnikateľské prostredie pre slovenských aj zahraničných podnikateľov, doplniť legislatívu a podvodníkom to spočítať.

2. SR zaradila agentúra Standard&Poor´s do investičného pásma. Podľa vládnych predstaviteľov by to malo prinajmenej znamenať povzbudenie zahraničných investorov v ich záujme o pôsobenie na Slovensku. Aký je váš názor na takéto predpoklady? Ako hodnotíte relatívne najnižší záujem zahraničných investorov o SR v porovnaní s takými postkomunistickými štátmi ako Poľsko, Maďarsko, Estónsko a Česká republika?

- Pre malých a stredných podnikateľov to neprináša žiadne zvýhodnenie. Na druhej strane je však potrebné, aby vládni činitelia vytvárali podmienky a budovali imidž SR v zahraničí. Ale to ešte neznamená, že ak ma niekto pochváli alebo potľapká po ramene, je všetko vyriešené. Makroekonomické prostredie sa vytvára v spolupráci so všetkými občanmi a musí fungovať spätná väzba. Nie je možné, aby sa nebrali do úvahy názory občanov, ba ešte horšie, aby sa úplne ignorovali. Keď to zhodnotím z hľadiska verejnej mienky a zistil by som, že mi viac ako 70 percent občanov nedôveruje a myslí si, že to, čo sa robí, je zlé, sú len dve možnosti. Zmeniť systém práce, ktorú vykonávam, aby čo možno v najkratšom čase došlo k zlepšeniu alebo uvoľniť miesto pre iných. Len zmenou zaradenia SR do investičného pásma nedôjde v krátkom čase k žiadnemu výraznému rastu v investovaní na Slovensku tak, aby tieto investície

vytvárali nové pracovné miesta a primeraný zisk pre SR odvedený vo forme daní. Spomeňme si na vyhlásenie politických predstaviteľov spred troch rokov o tom, že zahraniční investori stoja pred hranicami a čakajú len na novú vládu. Výsledok? Posúďte sami.

3. V najrôznejších aktuálnych hodnoteniach hospodárskeho vývoja SR zahraničnými inštitúciami sa do určitej miery oceňuje stabilizácia ekonomického prostredia. Predstavitelia súčasnej vládnej garnitúry hovoria okrem iného o tom, že sa hospodárska situácia zlepšuje. Ako vy vnímate celkové výsledky transformácie? V čom vidíte najväčšie dlhy tohto procesu a možnosti zásadnej zmeny na realizáciu rozvojových programov a posilnenia domácej podnikateľskej sféry?

- Stabilitu hospodárskeho prostredia musia zaručovať stabilné ekonomické subjekty konkurenčne schopné súperiť so zahraničím. Pre podniky s perspektívnym rozvojom nie sú vytvárané dostatočne podporné programy nielen pri realizácii vývozu tovaru a služieb, ale ani v rámci trhu v SR. Programy musia úzko súvisieť so zamestnanosťou. V prípade, že je táto otázka pri transformácii druhoradá, ekonomický prepad sa bude prehlbovať. Výsledok sa markantne prejavuje vo vysokom deficite bilancie zahraničného obchodu. Pre rozširujúcu sa sieť supermarketov a obchodných centier narastá dovoz tovaru zo zahraničia a slovenský výrobca je doslova zdieraný už pri zjednávaní ceny. Za predaj svojich výrobkov musí vopred zaplatiť a ešte nevie, či budú predané. Domáci výrobcovia zanikajú a na malom slovenskom trhu túto dieru veľmi rýchlo vyplnia zahraniční dodávatelia. Konkurenčná schopnosť podnikov závisí aj od vybudovanej infraštruktúry, teda od diaľnic a letísk. Na tieto základné aspekty úspešného podnikania sa v poslednom čase zabúdalo, ba čo je alarmujúce, niektoré aktivity boli podstatne obmedzené. Zahraničný investor sa do lokalít, kde 100 km prejde za viac ako dve hodiny, veľmi neponáhľa. Rozvoj a pôsobenie domácej podnikateľskej živnostníckej sféry musí byť nielen deklaráciou, ale aj skutočným programom bez závisti úradníkov, že si niekto zarobí viac a bez posudzovania podľa straníckych tričiek. Súčasná vládna koalícia túto etapu nezvládla. Za tri roky nerástli sľubovaným tempom reálne mzdy, zvýšila sa nezamestnanosť a znižuje sa kúpyschopnosť obyvateľstva strednej vrstvy. Rozvojové programy musia spracovať odborníci z oblasti teórie a praxe. V opačnom prípade je to len kus papiera bez efektu.