Aj ekologický mat

Komentuje Rudolfa Vallová

Tak ako na jednej strane je pre cestovný ruch príroda nevyhnutným zdrojom, na druhej strane cestovný ruch tieto zdroje devastuje a do popredia, hlavne v poslednom čase, vystupuje ich ochrana. „Do zdevastovanej krajiny nepríde žiadny turista,“ hovorí Ing. Jozef Bendžala, riaditeľ hotela Patria na Štrbskom Plese, „preto sme ochotní združovať prostriedky nielen na optimálne využitie, ale aj na ochranu zdrojov.“ Jedno z ekonomických zhodnotení krajinných zdrojov je technické zasnežovanie. Stabilizuje snehové podmienky počas celej sezóny, jej predĺžením zlepšuje efektívnosť vynaložených investícií. Na druhej strane lepšie podmienky na lyžovanie lákajú väčší počet turistov, ktorí svojimi potrebami na ubytovanie, stravovanie, hygienu, trávenie voľného času zaťažujú krajinu. Ako dosiahnuť konsenzus je vec nie ľahká, no nemôže byť neriešiteľná. Protichodné presadzovanie cieľov ochrancov životného prostredia a podnikateľov cestovného ruchu priamo v regiónoch je dávno známe. Dodnes sa nenašla platforma, ba ani systém na ich územné či obsahové zjednotenie. Rozvoj cestovného ruchu a súčasná ochrana jeho zdrojov patrí do oblasti štátnych záujmov, takže je samozrejmé, že ľudia v regiónoch čakajú na legislatívny rámec pre riešenie konkrétnych situácií. Na makroúrovni sme dosiaľ nedospeli k povinnosti a právomoci verejnej správy a podnikateľského sektora pri uplatňovaní svojich záujmov v regióne v súvislosti s využívaním prírodných zdrojov. Práve nedostatok finančných prostriedkov na ich ochranu dostáva štát do patovej situácie, z ktorej sa pre ekológov javí jediným východiskom „konzervovanie“ ekologicky cenných krajinných celkov, z ktorých je cestovný ruch takmer vylúčený.