Menej očakávať, viac robiť

Domácim nositeľom tohtoročných prestížnych cien Zlatý biatec a Prominent ekonomiky šéfredaktor Peter Kasalovský položil niekoľko otázok, ktoré si vyžadujú priame odpovede. Cieľom je poskytnúť realistický obraz o tom, ako vnímajú hospodársku silu Slovenska tí, ktorí sa pričiňujú na svojich pozíciách o jeho životnosť, prípadne životaschopnosť.

Dnes sa vyjadruje predseda predstavenstva Ditec, a. s., Bratislava Peter Lukeš.

1. Ako by ste charakterizovali celkové ovzdušie v SR? Čo by ste vy osobne urobili pre jeho zlepšenie?

- Je to veľmi komplexne koncipovaná otázka a odpoveď na ňu zahŕňa veľa subjektivizmu. Skutočnosť, že máme veľmi širokú politickú scénu, mnoho rôznych, často protichodných záujmov rôznych ľudí, prípadne skupín a zároveň sme malou krajinou, veľmi ovplyvňuje celkovú klímu. Napriek tomu si myslím, že celkové ovzdušie sa na Slovensku v posledných rokoch zlepšilo. Je to dôsledkom jednak rastu sily hospodárstva, zvyšovania reálnej mzdy obyvateľstva na jednej strane a našich pocitov, že sa postupne približujeme k vyspelým demokratickým krajinám, s ktorými by sme mali mať v krátkej budúcnosti rovnaké „pravidlá hry“ na strane druhej. Pre celkové zlepšenie ovzdušia by sme však potrebovali viac optimistov a pozitívne orientovaných ľudí. Sám som založením optimista s pozitívnym vnímaním sveta. Slovensko je krajinou očakávaní, kde veľká väčšina ľudí stále iba čaká, kedy už bude dobre. Mali by sme menej očakávať a viac sa zaoberať realitou okolo nás a snažiť sa ju ustavične zlepšovať. Iba „očakávaním“ sa nikdy nič nevyrieši. Ja sám chcem namiesto očakávania priložiť ruku k dielu zvyšovaním kvality toho, čo robím. No a, samozrejme, tak ako doteraz, vždy keď budem môcť, pomôžem dobrej veci, dobrému projektu, dobrej myšlienke.

2. SR zaradila agentúra Standard&Poor´s do investičného pásma. Podľa vládnych predstaviteľov by to malo prinajmenej znamenať povzbudenie zahraničných investorov v ich záujme o pôsobenie na Slovensku. Aký je váš názor na takéto predpoklady? Ako hodnotíte relatívne najnižší záujem zahraničných investorov o SR v porovnaní s takými postkomunistickými štátmi ako Poľsko, Maďarsko, Estónsko a Česká republika?

- Všetci investori hľadajú optimálne príležitosti na uloženie svojich prostriedkov. Pritom sa správajú čiste trhovo. Svoje prostriedky sa snažia investovať v bezpečnom prostredí so stabilnou politickou scénou, s transparentnou orientáciou krajiny, s prepracovanou legislatívou a obchodným právom. V prípade splnenia týchto podmienok vo viacerých krajinách, vyššiu prioritu na investovanie majú krajiny s čo najväčším trhom a v neposlednom rade s najväčším predpokladom ekonomického rastu a s optimálnym daňovým zaťažením právnických a fyzických osôb. Práve ratingové agentúry ako Standard& Poor’s podľa presne definovanej metodológie zaraďujú jednotlivé štáty do rôznych pásiem, ktoré sú veľmi zrozumiteľné pre investorov. Každý pozitívny signál od takejto agentúry je citlivo vnímaný investormi a zvyšuje záujem o investovanie.

Krajiny strednej a východnej Európy patria dnes medzi najperspektívnejšie oblasti, kde zahraniční investori upriamujú svoju pozornosť. Je to dané skutočnosťou, že napriek hospodárskej recesii v USA, v Ázii a v západnej Európe sa očakáva najväčší ekonomický rast v práve uvedenom regióne. Slovensko si malý záujem investorov spôsobilo sčasti samo. Máme veľké rezervy v obchodnom práve, celej legislatíve týkajúcej sa podnikania, sme zaťažení veľkými daňami všetkých druhov, štátna byrokracia príliš zasahuje do chodu ekonomiky. Okrem toho trh s päť miliónov ľudí je malý. Práve zvýšenie ohodnotenia Slovenska významnými ratingovými agentúrami spolu s veľkou hustotou investícií v okolitých postkomunistických štátoch vytvára optimistické predpoklady na väčší prílev investícií na Slovensko.

3. V najrôznejších aktuálnych hodnoteniach hospodárskeho vývoja SR zahraničnými inštitúciami sa do určitej miery oceňuje stabilizácia ekonomického prostredia. Predstavitelia súčasnej vládnej garnitúry hovoria okrem iného o tom, že sa hospodárska situácia zlepšuje. Ako vy vnímate celkové výsledky transformácie? V čom vidíte najväčšie dlhy tohto procesu a možnosti zásadnej zmeny na realizáciu rozvojových programov a posilnenia domácej podnikateľskej sféry?

- Transformácia na trhovú ekonomiku sa začala po páde socializmu, ale vôbec sa ešte neskončila. Preto je veľmi ťažké ju hodnotiť ako celok. K pozitívam transformácie patrí predovšetkým transformácia bankového sektora, ktorá výrazne zvýšila podnikateľským subjektom možnosť podnikania a investovania. Vôbec však nie je ukončená transformácia školstva, zdravotníctva, reforma sociálneho, dôchodkového systému atď. Roztrieštená politická scéna veľmi komplikuje procesy zavádzania týchto reforiem. Nepodarilo sa znížiť mieru nezamestnanosti, legislatíva napreduje veľmi pomaly a negatívne je vnímaná vymožiteľnosť práva. Za podstatné považujem vykonanie reforiem a aproximáciu legislatívy tak, aby sme boli kompatibilní vo všetkých oblastiach s EÚ a aby sme sa mohli pokúsiť o čo najrýchlejší vstup. Myslím si, že to posilní aj domácu podnikateľskú sféru.