Úspešná snaha o meškanie

Komentuje Vladimír Turanský

Z postoja Výboru Národnej rady SR pre financie, rozpočet a menu, ktorý sa postavil negatívne k pozmeňovacím návrhom na zvýšenie prostriedkov rozpočtovej kapitoly rezortu pôdohospodárstva v roku 2002, sú poľnohospodári rozčarovaní. Hoci výbor pre pôdohospodárstvo vo svojom uznesení navrhol valorizovať dotačnú podporu poľnohospodárskej prvovýroby o 873 mil. Sk a zvýšiť kapitálové transfery do podnikateľskej sféry o 1 mld. Sk, situácia je napätá. Postoj niektorých poslancov je pre pôdohospodársku samosprávu prekvapením. Ak by NR SR akceptovala názor finančného výboru, znamenalo by to, že tí istí poslanci, ktorí pred niekoľkými mesiacmi schválili v novele zákona o poľnohospodárstve princíp valorizácie agrárnych dotácií podľa miery inflácie, negovali by sami seba. Pre verejnosť by opäť nebolo dobrým znamením, ak by zákonodarný zbor nedodržal to, na čom sa dávnejšie už dohodol.

Agropotravinárska samospráva považuje vládny návrh rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva na rok 2002 za nevyvážený. Chýbajú štrukturálne väzby na predpokladaný rast príjmov a výdavkov. Pre poľnohospodárov je neprijateľné, aby sa pri predpokladanom raste výdavkovej časti rozpočtu o 15 % zvýšila celková podpora rezortu iba o 3 %. Nepochopiteľná je pre prvovýrobcov dotačná reštrikcia vo výške 450 mil. Sk, pričom neinvestičné dotácie sa majú znížiť o 0,5 mld. Sk a investičné zvýšiť len o symbolických 50 mil. Sk. Za varovné považujú predstavitelia poľnohospodárov a potravinárov nedostatočné rozpočtové krytie nákladov na inštitucionálne dobudovanie rezortu v súlade s požiadavkami Európskej komisie. Nehovoriac o chýbajúcich peniazoch na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pôde, kde navrhnutá suma pokrýva len asi desatinu skutočnej potreby.

Okolité asociované krajiny sa rôznymi spôsobmi snažia zvyšovať štátnu podporu agrosektora. Ak bude Slovensko kráčať inou cestou, nielenže nedokáže znižovať odstup od západnej Európy, ale postupne začne strácať krok aj so svojimi susedmi. A to by znamenalo, že vo vidieckej politike nevsadilo na správnu kartu a mnoho vecí v nej podcenilo. Príkladom je pre nás už aj Česko. Hoci po rozdelení federácie sme mali rovnakú štartovaciu čiaru, Slovensko začína za svojím západným susedom zaostávať. Je to znepokojujúce a varovné zároveň.