Problémy zostávajú

Eleonóra Bujačková

„Väčšmi záleží na mienke než na pravde,“ tvrdil už starorímsky právnik Domicius Ulpianus. Pri sledovaní súčasnej politickej scény zostáva iba súhlasiť. Pretože ak ktokoľvek dokáže primerane „vhodne“ obaliť neradostnú pravdu, potom nám už neprichodí ako alarmujúco vnímať zvesti o rozpočtovom deficite, obchodnom deficite i deficite morálky etiky, neistoty v zdravotníctve, krachu podnikov, ktorých zamestnanci povážlivo zvýšia počty nezamestnaných a odkroja poriadny kus z povinných sociálnych dávok o neutešených perspektívach mladých ľudí.

Pokračovať sa vlastne ani nevyplatí. Akoby sa vývoj mladej demokracie zastavil a teraz už iba dýchavične naberá sily aspoň na „vrátenie do košiara“. Akoby sme stratili záujem, chuť, schopnosť diskutovať o problémoch bez emócií a straníckych prifarbení. Žiadny dialóg sa nekoná. Dokonca ani o takej prepotrebnej téme, akou je ďalší osud našej hospodárskej politiky, vízie tejto krajiny. Čo na tom, že podnikatelia márne varujú, že bez nej sa nepohneme. Naopak, nastalo politické kupčenie, pre ktoré sa hľadajú rôzne vznešené vysvetlenia, ktoré majú zakryť skutočnosť, že verejnosť sa stala rukojemníkom straníckej oligarchie usilujúcej sa vytĺcť čo najviac. Samozrejme, pre seba, na získanie či zachovanie mocenského vplyvu.

Odkladané ekonomické problémy, medzi ktorými sa zodpovední preplavovali ako zaoceánsky parník medzi ľadovcami, zhustli. Rýchlosť iste neznamená vždy kvalitu, no nevypláca sa ani zľahčovanie problémov, ktoré kvária väčšinu obyvateľstva.

Kde sa stratila naša príslovečná súdnosť a zdravý sedliacky rozum, odkiaľ a od čoho sa odvíja naša priama cesta k neprehľadnej a často neefektívnej koncentrácii chaoticky odštátňovaného majetku a dobové preceňovanie či naopak podceňovanie regulačných rámcov, beztrestnosť finančných machinácií?!

Neradostné je konštatovanie, že výkon ekonomiky a produktivita práce so všetkými sprievodnými efektmi sú stále nedostatočné, že bujnie kriminalita, silnie pocit, že sa nevypláca byť korektný a čestný. Doháňame vyspelý svet alebo zaostávame? Zastihla nás demokracia nepripravených?

Prestaňme sa klamať a priznajme si, že všetky doterajšie vlády nedokázali účinne a včas zabrániť obrovským daňovým únikom, razantne neriešili problémy platobnej neschopnosti. Ak by boli prinajmenšom toľko energie venovali riadeniu a spravovaniu štátu, koľko venujú šľachteniu osobných mocenských ambícií i zlepšovaniu osobných majetkových pomerov, dnes by sme mali dostatok peňazí na školstvo, zdravotníctvo, na inovácie. Slovenská ekonomika sa pomaly zviechava, stala sa ekonomikou všedného dňa. Je na nás, aby sme žiadali odpoveď od vlády, poslancov, ekonomických lídrov tak opozičných, ako aj koaličných, ako chcú ďalej kormidlovať túto krajinu, aké vízie ponúkať občanom a ako sa chcú vyrovnať s korupciou, nedostatočnou legislatívou, nekoncepčnosťou. Až keď nám predložia svoju stratégiu, až potom môžu od nás vyžadovať lojalitu.

Eleonóra Bujačková