Dýcha sa nám o niečo ľahšie

Domácim nositeľom tohtoročných prestížnych cien Zlatý biatec a Prominent ekonomiky šéfredaktor Peter Kasalovský položil niekoľko otázok, ktoré si vyžadujú priame odpovede. Cieľom je poskytnúť realistický obraz o tom, ako vnímajú hospodársku situáciu Slovenska tí, ktorí sa pričiňujú na svojich pozíciách o jeho životnosť, prípadne životaschopnosť.

Dnes sa vyjadruje generálny riaditeľ ŽSR Andrej Egyed.

1. Ako by ste charakterizovali celkové ovzdušie v SR? Čo by ste vy osobne urobili pre jeho zlepšenie?

- V tomto roku, na rozdiel od predchádzajúcich, sa dýcha o niečo ľahšie, súvisí to s miernym trendom stabilizácie slovenskej ekonomiky. Signály oživovania ekonomiky pociťujeme aj na železnici, a to v stabilných prepravách tovaru, čo naznačuje nielen rast priemyselnej výroby, ale aj domáceho dopytu. V takomto prostredí nemáme problém dosahovať zisk v nákladnej preprave, aj keď nám prudko vzrástli náklady v dôsledku nárastu regulovaných cien elektrickej energie a plynu. Nárast regulovaných cien, celková inflácia a nedostatočné uvedomovanie si priorít a podporovania osobnej železničnej dopravy zo strany štátu nám však komplikujú prijímať opatrenia na ozdravenie ekonomiky osobnej železničnej dopravy, ktorá je z dôvodu regulovaného cestovného stratová. Uvedomujeme si, že máme voči cestujúcej verejnosti dlh v oblasti kultúry cestovania. Žiadna zahraničná železničná štátna spoločnosť však z vlastných prostriedkov nemodernizuje vozne osobnej dopravy tak ako my, ale s podporou štátnych subvencií. Nedostatočný komfort v cestovaní, spôsobený obmedzenými finančnými zdrojmi, má následne vplyv na

znižujúci sa počet

cestujúcich. Okrem toho vysoká miera nezamestnanosti a pokles reálnych miezd nepodporujú hybnosť obyvateľstva, a tak osobná doprava je stále v útlmovom pásme. Rozhodujúcim predpokladom rozvoja a hospodárskeho rastu je stabilné právne, transparentné a predpovedateľné inštitucionálne prostredie. Tu sa nám celkom nedarí, najmä v oblasti vymáhateľnosti práva. Nestabilnosť v ekonomickom prostredí veľmi významne pociťujú aj železnice, ktoré pracujú pod tlakom účelových exekúcií a znášajú dôsledky značnej zadlženosti štátu voči železnici za výkony vo verejnom záujme v osobnej doprave. Štát má veľký podiel na vysokej miere podnikovej zadlženosti, a to tým, že štát neuhrádzal v plnom rozsahu objednané výkony a železnice si následne neplnili záväzky voči verejným fondom, daňovým úradom, a tým vznikol

reťazec zadlženosti,

ktorý by sa mal riešiť radikálne a systematicky. Nazdávam sa, že jednou z najťažších a najzložitejších úloh na Slovensku v súčasnom období je transformácia a reštrukturalizácia železníc. Manažment železníc dôsledne zabezpečí plnenie jednotlivých úloh a postupových krokov Projektu transformácie a reštrukturalizácie ŽSR tak, aby od 1. januára 2002 došlo k fyzickému oddeleniu činností a pracovísk novovzniknutej Železničnej spoločnosti od terajších ŽSR. Samozrejme, vytvárame podmienky na úspešnú činnosť týchto dvoch spoločností. Máme pripravené podnikateľské plány oboch spoločnosti s tým, že Železničná spoločnosť plánuje zisk a ŽSR postupné znižovanie straty. Ak sa nám podarí splniť vytýčené ciele, bude to mať veľký význam pre hospodárstvo SR. Ďalšiu pomoc slovenskej ekonomike vidíme v tom, že rozsiahly investičný program železníc orientujeme tak, aby prispieval ku zvyšovaniu zamestnanosti v podnikoch, kde majú ŽSR svoju

kapitálovú účasť,

napríklad v železničných opravovniach a strojárňach Vrútky, Zvolen a Trnava. Železnice prispejú ku zníženiu miery nezamestnanosti aj tým, že zintenzívnia investičnú činnosť pri obnovách a modernizáciách tratí, kde má svoj priestor nielen veľké stavebníctvo, ale množstvo menších firiem. Podobne dáme príležitosť aj firmám, ktoré sa môžu podieľať na modernizácii a obnove vozňového parku ŽSR.

2. SR zaradila agentúra Standard&Poor´s do investičného pásma. Podľa vládnych predstaviteľov by to malo prinajmenej znamenať povzbudenie zahraničných investorov v ich záujme o pôsobenie na Slovensku. Aký je váš názor na takéto predpoklady? Ako hodnotíte relatívne najnižší záujem zahraničných investorov o SR v porovnaní s takými postkomunistickými štátmi ako Poľsko, Maďarsko, Estónsko a Česká republika?

- Ak sa dnes Slovensko teší zo zvýšenia ratingu agentúrou Standard & Poor’s, ŽSR takúto dôveryhodnosť pociťujú už druhý rok, o čom svedčia výhodné úvery pre železnice od európskych bankových domov. Dôveryhodnosť má svoj základ v programe transformácie a reštrukturalizácie železníc. Navyše investori majú záruku nielen v slovenskom štáte, ale aj v tom, že zrekonštruované a zmodernizované trate budú súčasťou európskej železničnej siete. Investori podobné

záruky a aktivitu

očakávajú aj od iných rezortov na Slovensku. V podstate ide o to, aby pokračovala stabilizácia hospodárstva, posilňoval sa finančný sektor a jeho úloha pri oživovaní ekonomiky a súčasne i právne vedomie v ekonomickej sfére. Zároveň aby pokračovala transformácia štátnych monopolov, rástli priame zahraničné investície, a tým sa vytvárala modernejšia a slobodnejšia ekonomika. Som presvedčený, že ak táto vládna moc neustúpi zo svojich pozícií a nepodľahne predvolebnému populizmu a ak budúca vláda bude pokračovať v nastúpenej ceste, dočkáme sa ďalších priaznivých hodnotení ratingových agentúr.

3. V najrôznejších aktuálnych hodnoteniach hospodárskeho vývoja SR zahraničnými inštitúciami sa do určitej miery oceňuje stabilizácia ekonomického prostredia. Predstavitelia súčasnej vládnej garnitúry hovoria okrem iného o tom, že sa hospodárska situácia zlepšuje. Ako vy vnímate celkové výsledky transformácie? V čom vidíte najväčšie dlhy tohto procesu a možnosti zásadnej zmeny na realizáciu rozvojových programov a posilnenia domácej podnikateľskej sféry?

- Škoda, že sme spočiatku váhali s naštartovaním prioritných rozvojových projektov, kde nepochybne patrí aj modernizácia infraštruktúry. Sú to kapitálovo veľmi náročné projekty, ktoré sa nemôžu riešiť z prípadu na prípad cez štátny rozpočet, ale vyžadujú si stredno- a dlhodobé strategické plánovanie. Projekty infraštruktúry prekračujú nielen plánovacie obdobie jedného roka, ale aj

horizont pôsobnosti

jednej vlády. Nazdávam sa, že aj ekonomicky vyspelé krajiny využívajú metódy dlhodobého strategického plánovania. Aj keď nerád, ale musím povedať, že banky, najmä vo vlastníctve štátu, na prelome rokov 1998 - 1999 takmer ignorovali potreby železníc. Keď sme už s nimi vstúpili do zmluvného vzťahu, ich služby boli veľmi drahé, zvyšovali naše finančné náklady, a tým aj negatívne ovplyvňovali hospodársky výsledok. Preto reformu bankového systému vnímam veľmi pozitívne. Teraz už môžeme čerpať finančné prostriedky z domácich úverových zdrojov s výrazne nižšími úrokovými sadzbami. Škoda len, že k reštrukturalizácii bánk nedošlo skôr, hneď v prvom roku účinkovania vlády SR. Už skôr sme mohli pociťovať aktívnu finančnú politiku slovenských bánk k transformujúcim sa ŽSR. Mrzí ma, že absentuje zákon o holdingu. Keby sme sa mohli oprieť o takýto zákon, železnice na Slovensku by existovali ako integrovaný celok a zároveň by sa rozdelili na dve spoločnosti. Takýmto riešením by sme využívali výhody integrácie i výhody rozdelenia.