|
|||||||||||||||||
Štvrtok 1.Februára 2001 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Múzeum počítačovKým v obchodoch sa dnes počítače objavujú v čoraz menšom prevedení, v Múzeu počítačov v Bostone je to naopak. Vystavujú tu obrí počítač s rozmermi dvojposchodového rodinného domčeka jediný osobný počítač na svete, ktorému môžete vstúpiť do útrob alebo si samopašne zaskákať po písmenách klávesnice. V bruchu obra je tma. Návštevníci prechádzajú medzi platňami s čipmi a elektrickými odpormi, neďaleko žiari zväčšenina procesora pentium. Keď stlačíte povelové tlačidlo, dá sa kolos do práce. Dáta blikajú a farebne plynú priehľadnými káblami ku kontrolnej karte, ktorá je veľká ako brána od garáže. Odtiaľ s iskrením pokračujú k pamäti na pevnom disku veľkom ako skriňa. O tri metre ďalej je operačná pamäť. Malé kolíky tu predstavujú amy a súbory dát. Programy sa spúšťajú tak, že sa jednotlivé kolíky zasunú do veľkej operačnej pamäti. V pomere k vystavenému počítaču vyzerajú ľudia ako malé ceruzky. Deti sa šplhajú po klávesnici alebo spojenými silami posúvajú veľkú loptu, ktorá plní funkciu myši. V obrovskom rozmere sa dá osobný počítač lepšie pochopiť, vysvetľuje autor modelu Chris Grotke. Nechceme, aby sa tu návštevníci iba poučili, ale aj pobavili a nadchli. Keď sa tu deti zahrajú ako na ihrisku, stratia pred technikou ostych a rešpekt. (rhk) |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |