Kto zaplatí ekologické dlhy?

Inšpekcia nemá peniaze na kontroly

„Na kontrolu kvality pohonných látok sme dostali na tento rok milión korún. To znamená, že môžeme urobiť analýzu asi 90 - 100 vzoriek, a tým sme uvedenú sumu vyčerpali,“ povedal riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) Rudolf Otrusiník. Samozrejme, ak by chceli byť dôslední, potrebovali by urobiť analýzu podstatne väčšieho počtu vzoriek. Najmä na tzv. dvorových čerpacích staniciach. Dostatok finančných zdrojov pre činnosť inšpekcie je však problém, ktorý súvisí nielen s novou kompetenciou kontroly kvality pohonných látok. Hoci jej činnosť sa rozšírila aj o kontrolu dodržiavania stavebného zákona, rozpočet SIŽP sa vôbec nezvýšil a je stále poddimenzovaný. Celkovo 17 pracovísk inšpekcie s 94 inšpektormi urobilo vlani až 2068 kontrol. Dovedna udelili pokuty v hodnote 13,6 mil. Sk. Žiaľ, doteraz tí, ktorým udelili finančné postihy, zaplatili len 67 % z uvedenej sumy. Je to zrejme preto, lebo ich hospodárska situácia im neumožňuje ani zaplatiť pokuty. Podľa štátnej tajomníčky MŽP SR Zdenky Tóthovej, v súčasnosti sa pre činnosť SIŽP snažia získať finančné prostriedky z podporných programov EÚ. Treba totiž zlepšiť technické vybavenie inšpekcie, vytvoriť podmienky na zložitejšie analýzy. Posilnenie inšpekcie je dôležité aj z hľadiska starých ekologických dlhov. Aj keď sa ich výška odhaduje na stovky miliárd korún, dosiaľ zostáva táto otázka viac-menej stále otvorená. Od začiatku transformácie hospodárstva sa totiž jej riešenie stále odkladalo alebo sa urobili len čiastkové opatrenia. Kým v susednej ČR každoročne z príjmov z privatizácie uvoľňovali nemalé sumy na odstraňovanie environmentálnych záťaží, v SR sa prakticky prešľapovalo na jednom mieste. Pre nesystémovosť krokov sa nedosiahol očakávaný efekt ani v rámci privatizácie. Preto v súčasnosti podnikateľské zväzy i združenia považujú problém starých dlhov za jednu z bŕzd prílevu zahraničných investícií. Z. Tóthová síce zdôraznila, že konečne sa staré ekologické záťaže začnú systémovo preverovať, dokonca sa aj zo Štátneho fondu životného prostredia SR uvoľnia na túto činnosť prostriedky, ale... Ale pochybnosti, či v najbližších rokoch bude aj vo fonde toľko prostriedkov, aby sa mohli odhalené dlhy začať odstraňovať, sú na mieste. Ako príklad stačí uviesť otázku dioxínov. Až vlani v súvislosti s medzinárodnou aférou sa rozhodlo o nákupe špeciálnych prístrojov na analýzy ich obsahu v ovzduší. No keby inšpekcia ovzdušia chcela zadať rozbory len tejto jednej škodliviny, minula by prakticky svoj celoročný rozpočet.

Zdena Rabayová