Chcete predať rodinný dom?

Treba vedieť, že daň z nehnuteľnosti uhrádza vlastník

V priebehu roka 1999 došlo k predaju rodinného domu, ktorého vlastníkom bola fyzická osoba. Tá rodinný dom predala právnickej osobe, ktorá je k 1. januáru 2000 už jeho vlastníkom, pretože bol uskutočnený vklad v katastri nehnuteľností, v dôsledku čoho získala právnická osoba aj list vlastníctva. Rodinný dom zatiaľ naďalej obýva fyzická osoba na základe dohody s právnickou osobou. Kto je za túto stavbu daňovníkom dane zo stavieb na rok 2000? Akou sadzbou dane zo stavieb sa zdaňuje stavba rodinného domu, ktorého vlastníkom je od 1. januára 2000 právnická osoba, ktorá v tejto stavbe nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a rodinný dom sa využíva naďalej na bývanie?

Daňovníkom dane zo stavieb je vždy tá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je k 1. januáru zdaňovacieho obdobia evidovaná na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností ako vlastník stavby.

Pri určení daňovníka dane zo stavieb výnimku z tohto pravidla tvoria iba stavby, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond. Ak ich fond prenajme buď fyzickej osobe, alebo právnickej osobe, je daňovníkom dane zo stavieb nájomca (§ 7 ods. 2 zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností). Keďže v tomto prípade bola už k 1. januáru 2000 stavba rodinného domu vo vlastníctve právnickej osoby, tá je aj daňovníkom dane zo stavieb. Čo sa týka určenia sadzby dane, je potrebné vychádzať z kolaudačného rozhodnutia vydaného na stavbu a z účelu využitia stavby. Pokiaľ stavba rodinného domu nebude vyňatá z bytového fondu a preklasifikovaná na iný účel na aký bola určená v kolaudačnom rozhodnutí, zdaňuje sa ako rodinný dom podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností. Z otázky vyplýva, že fyzická osoba naďalej obýva rodinný dom (ktorý už odpredala), a to na základe dohody. Nedá sa však posúdiť či ide o ústnu alebo písomnú dohodu, alebo či je to prenájom na základe nájomnej zmluvy. Ak sa rodinný dom nevyužíva na podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, nemôže sa ani vypočítaná daň zo stavieb zvyšovať o najviac 10 Sk za každý meter štvorcový podlahovej plochy využívanej na spomínané činnosti. Za prenájom na účely zákona o dani z nehnuteľností sa však považuje každý nájomný vzťah, na základe ktorého nájomca poskytuje alebo môže poskytovať prenajímateľovi nájomné v peniazoch, naturáliách, pracovných výkonoch alebo iných majetkových výhodách. Avšak za prenájom na účely zákona o dani z nehnuteľností sa považuje aj odovzdanie stavby, prípadne časti stavby daňovníkom inej osobe na bezplatné užívanie, ak z povahy právneho vzťahu vyplýva, že ide o odplatný nájomný vzťah (§ 6 ods. 3 a 4 vyhlášky Ministerstva financií SR č. 58/1993 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov).

Irena Bubeníková