Hospodársky denník
USD47,326 Sk
EUR43,63 Sk
CHF28,429 Sk
CZK1,261 Sk
  Pondelok  12.Februára 2001
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Nový druh tiav

Vzácna ťava, ktorá žije vo voľnej prírode v Číne a v Mongolsku a je schopná piť slanú vodu, je pravdepodobne novým druhom ťavy dvojhrbej. Vedci donedávna považovali ťavy z tejto oblasti za geneticky identické s jedincami zdomácnenej ťavy dvojhrbej, až kým nezistili, že ázijské ťavy sú schopné piť slanú vodu. Asi tisícku jedincov ázijskej ťavy však ohrozujú novodobí lovci, ktorí na zvieratá poľujú nášľapnými mínami.

Vedci ešte neukončili všetky genetické testy DNA, ale všetko zatiaľ nasvedčuje tomu, že medzi genetickou výbavou divých a domácich tiav dvojhrbých existuje výrazný rozdiel. „Nemôžeme to povedať so stopercentnou istotou, ale všetky dôkazy smerujú k tomu, že ide o nový druh,“ vyhlásil dnes Rob Hepworth z Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) na tlačovej konferencii v kenskej metropole Nairobi.

Divým ťavám, ktoré majú v porovnaní s domácimi dlhšiu srsť na kolenách a väčšiu medzeru medzi dvoma hrbmi na chrbte, hrozí v Ázii vyhynutie. V tejto oblasti žije vo voľnej prírode len asi 1000 jedincov a ak bude ázijská ťava dvojhrbá vyhlásená za samostatný druh, stane sa ešte ohrozenejším živočíšnym druhom ako panda veľká. Ázijské ťavy ohrozujú predovšetkým poľovníci, ktorí kladú nášľapné míny v okolí napájadiel.

Približne 600 jedincov vzácnej ťavy žije v neobývanej oblasti, ktorú Čína 41 rokov využívala na jadrové testy. V roku 1996 Peking testy ukončil, ale do oblasti sa presunuli lovci, ktorí na ťavy poľujú mínami. John Hare, zakladateľ nadácie na záchranu ázijskej ťavy, počas expedície našiel nastražené nášľapné míny v okolí prameňov slanej vody. „Takže keď sa ťavy prídu napiť, stúpia na ne a BANG! Roztrhá ich to na kusy a pozbierajú ich ako mäso,“ dodal.

(TASR)

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.