Úrokové sadzby opäť klesli

Napriek viacerým nedávnym vyjadreniam predstaviteľov centrálnej banky o tom, že veľký priestor na pokles úrokových sadzieb v roku 2001 nie je, už v januári cena peňazí na medzibankovom trhu pomerne výrazne klesla. Úrokové sadzby jednomesačných depozitov sa znížili zo 7,8 na 7,6 % p. a., ročných dokonca zo 7,6 na 7,3 % p. a.

Jedným z dôvodov takéhoto vývoja bola aj korekcia kľúčovej dvojtýždňovej repo sadzby NBS koncom decembra z 8,25 na 8 % p. a. Januárový vývoj však ukázal, že cena peňazí na trhu sa môže znižovať bez ohľadu na zmeny spomínanej sadzby. Dvojtýždňová repo sadzba totiž slúži iba ako ohraničenie pre maximálny výnos v aukcii, tzv. repo tendri, na ktorom sa banky s prebytkom voľných zdrojov každý týždeň zúčastňujú. Vzhľadom na to, že NBS v januári vždy akceptovala iba časť dopytu, reálny výnos bánk v repo tendroch nemohol dosiahnuť 8 % p. a. Banky, ktoré požadovali tento výnos v aukcii, jednoducho uspokojené neboli. Vedomí si tejto situácie, peňažné ústavy svoje požiadavky v repo tendroch postupne znižovali a uspokojovali sa s nižším výnosom. Nebolo preto žiadnym prekvapením, že priemerný výnos v repo tendri koncom januára bol iba 7,75 % p. a., hoci repo sadzba NBS bola stále na úrovni 8 % p. a.

V januári nadobudli platnosť aj dve novinky týkajúce sa povinných minimálnych rezerv (PMR), ktoré držia banky zo svojich primárnych vkladov. Na jednej strane došlo k zníženiu PMR zo 6,5 na 5 %, čím sa bankám uvoľnili ďalšie peňažné prostriedky. Na druhej strane sa predĺžila perióda sledovania PMR z dvoch týždňov na jeden mesiac. Dôvod na takúto frekvenciu vyhodnocovania PMR spočíva v celkovej stabilite peňažného trhu.

V prvom tohtoročnom mesiaci sa uskutočnilo niekoľko aukcií štátnych dlhopisov (ŠD), a to so splatnosťou jedného, dvoch a troch rokov. Maximálny dosiahnutý výnos v nich sa pohyboval od 7,75 do 8 % p. a. Napriek tomu, že najnižší výnos spomedzi uvedených aukcií, a to 7,75 % p. a., bol dosiahnutý pri jednoročných ŠD, práve tieto dlhopisy sa tešili najväčšiemu záujmu zo strany investorov. Ministerstvo financií SR malo záujem získať prostredníctvom tejto emisie 4 mld. Sk, dopyt však predstavoval až 16,4 mld. Sk. K enormnému záujmu o jednoročné dlhopisy viedla investorov zrejme krátka lehota splatnosti, ktorá nepresahuje najbližšie parlamentné voľby na Slovensku. Z tohto dôvodu sa ponúkaný výnos zdal byť mimoriadne atraktívny aj pre zahraničných investorov. Záujem zo strany investorov o nákup dvoj- či trojročných dlhopisov bol v porovnaní s jednoročnými citeľne nižší, pričom sa pohyboval od 2,3 po 3 mld. Sk.

Ing. Vladimír Kubrický

autor je dílerom

Istrobanky, a. s.