Je kritika na mieste?

Komentuje Rudolfa Vallová

Jedným z poslaní profesijných združení je posilnenie dôvery verejnosti k tej-ktorej profesii. Je to tak aj v prípade Slovenskej asociácie cestovných kancelárií (SACK)? Odpoveď si môžeme dať ľahko aj sami. Stačí, ak my, ako cestujúca klientela, sa sami ocitneme v úlohe klienta, ktorý nechce len stráviť dovolenku doma či v zahraničí, ale zároveň túži po kvalitne a bezproblémovo poskytnutých službách. Ochrana spotrebiteľa by mala v trhových podmienkach zaujímať dôležité miesto. Vari aj preto mnohí túžobne očakávajú konečné schválenie zákona o niektorých podmienkach podnikania cestovných kancelárií. Zákon je implementáciou smernice Rady EÚ č. 30/314/EEC v oblasti ochrany spotrebiteľa. V súčasnosti platný zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v prípade výrobkov stanovuje, že povinnosťou výrobcu a dovozcu je dávať do obehu iba bezpečné výrobky (na neho nadväzuje zákon o zodpovednosti výrobcu za škodu spôsobenú chybným výrobkom), ale v prípade služieb zákon dosiaľ predpisuje „riadne informovanie klienta“. Oblasť cestovnej zmluvy však doteraz nie je upravená ani Občianskym zákonníkom, čo sa zdá byť nelogické. Takže, ak by cestujúci klient počas svojej cesty v dôsledku nedostatočnej informácie zažil zdravotný kolaps, nikto nebude za zhoršenie jeho zdravotného stavu zodpovedný. Členovia SACK síce nedávno signovali Etický kódex, ale k členstvu v SACK sa aj na verejnosti oficiálne hlási len málo cestovných kancelárií. Túto domnienku potvrdzuje aj fakt, že v zájazdových katalógoch leto 2001 uvádzajú členstvo v SACK cestovné kancelárie Hydrotour, Turancar, ale zabúdajú naň také cestovné kancelárie ako Tatratour, TIP Travel, Koala Tours, ba dokonca aj Globtour a iné. Ing. Jana Kozubová, generálna sekretárka SACK, hovorí, že nedostatkov či skôr nejasností je veľa. SACK je o nedostatkoch dokonca každoročne informovaná zo strany Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI), ale v dôsledku legislatívneho vákua v oblasti cestovnej zmluvy mohla kontrolná komisia SACK jednotlivé členské kancelárie upozorňovať len na to, čo bolo aj obsahom návrhu opatrení SOI. Prijatím Etického kódexu sa situácia o niečo zlepšila, ale pokiaľ povinnosť nebude vyplývať priamo zo zákona, je ťažko presvedčiť aj členské cestovné kancelárie o ich nedostatkoch (vrátane nekvality služby). Akékoľvek neopodstatnené suverénne správanie cestovných kancelárií má ako palica svoje dva konce - pokiaľ o svojich právach nedostatočne informovaný domáci klient je zatiaľ spokojný - mnohí zahraniční sú viac ako nespokojní. Alebo to chceme mať tak, ako to je, síce nelegálne, v cenách? Mať pre klienta dva metre - jeden pre domáceho a druhý pre zahraničného.