Autogram na rozlúčku

Srdce zlatého olympionika - Emila Zátopka, fenomenálneho bežca na dlhé trate povojnového obdobia, športovca svetového formátu a hrdinu letných OH 1948 a 1952 (v Helsinkách a v Londýne), kde vybojoval štyri olympijské víťazstvá, ako je už známe, dotĺklo v Prahe na prahu tretieho tisícročia (vo veku 78 rokov).

Dlhé roky rozdával radosť priaznivcom atletiky nielen na veľkých štadiónoch celého sveta (ale rovnako aj na pretekoch v Košiciach, či na brehoch Torysy pri Veľkom Šariši), ale aj mimo bežeckej dráhy na stovkách a stovkách besied a spoločenských podujatiach, na ktoré bol pozývaný rovnako srdečne ako v časoch najväčšej slávy, keď nemal na súpera, ako aj potom, keď jeho klincovky už dlhé roky odpočívali zavesené na klinci, vo vilke nad pyšnou pražskou Trójou, kde žili s manželkou Danou, rovnako olympijskou - dvojnásobnou medailistkou v hode oštepom (Londýn 1952 - zlato a Rím 1960 - striebro). Všade bol vítaným spoločníkom, ako príjemný a znamenitý rozprávač s vtipom a zmyslom pre vypointovanie jednotlivých príhod, zo športového života, ale aj mimo bežeckých tratí.

Aj napriek tomu, že aj jeho stihol doma v rokoch normalizácie osud „temna“ a upadol na čas nezaslúžene trocha do zabudnutia, vo svete na neho nezabudli a písomné žiadosti o vzácne autogramy „zlatého manželského olympijského dua“ chodili a chodia zo sveta - zo všetkých svetadielov už takmer polstoročie až dodnes. Navyše, keď sa medzi zberateľmi rýchlo roznieslo, že autogramy sú obohatené aj o vtipnú výtvarnú „kompozíciu“ figliara Emila - ako uniká ozlomkrky pred oštepom Dany, záujem o ne ešte stúpol. Ani pri autogramoch sa po dlhé desaťročia nezabudol prezentovať so svojím vzácnym vycibreným zmyslom pre humor (ale aj skrytým výtvarným talentom), ktorý ocenili zberatelia autogramov, jeho a Dany od Chile, Aljašky, Rovníkovej Afriky, Petroviec pri Sobranciach, Bieloruska a Vladivostoku, až po Tokio a Austráliu.

Emil Zátopek s manželkou Danou (obaja rodáci z Moravy) vôbec neskrývali svoj blízky vzťah k Slovensku, kde mali a ešte aj dnes majú svojich priateľov (ktorých je bohužiaľ každým rokom menej) a priaznivcov, keď aj pre svoju svadobnú cestu si zvolili pobyt v prekrásnej prírode vo Vrátnej. Preto nech autogram Emila Zátopka (spolu s autogramom Dany) z roku 1999, je jeho symbolickým pozdravom a zároveň aj rozlúčkou s jeho priaznivcami a fanúšikmi u nás na Slovensku.

Peter Závacký