Daň z príjmov zo závislej činnosti

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 07/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Ako má postupovať ten, kto má stabilný prijem zo závislej činnosti, z ktorého mu pravidelne

štátny zamestnávateľ strháva preddavkovo daň v závislosti od výšky jeho mesačného príjmu, keď mal možnosť v roku

2000 v rámci dohody o vykonaní práce pre súkromnú firmu

mesačne zarobiť si asi 150 000 Sk, a to dva mesiace za sebou? Z tohto príjmu mu tento zamestnávateľ strhol daň asi 60 000 Sk každý mesiac. Má si podať daňové priznanie? Predpokladám, že mu vznikne veľký preplatok na dani. Kto, kedy a akým spôsobom tento preplatok daňovníkovi vráti?

- Tento typ daňovníka má za rok 2000 povinnosť podať daňové priznanie k daniam z príjmov fyzických osôb. V súčasnosti platí, že zamestnanec, ktorý mal v kalendárnom roku príjmy zo závislej činnosti od dvoch alebo viacerých zamestnávateľov súčasne v jednom čase, je povinný podať daňové priznanie. Predpokladom je, že úhrn hrubých príjmov je vyšší ako 10-tisíc Sk. Ak vznikne preplatok na dani, tento daňovníkovi vráti na jeho žiadosť správca dane, ktorému doručil daňové priznanie. Preplatok sa vráti, ak je väčší ako 50 Sk, a to do jedného mesiaca od doručenia žiadosti. Najskôr je to možné po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania (t. j. po 31. marci 2001). Na požiadanie o vrátenie preplatku platí všeobecná trojročná lehota. Bližšie to vyplýva z § 63 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Predpokladom na vrátenie je, že ho nebolo možné použiť na zákonom stanovené účely (na úhradu prípadného nedoplatku inej dane atď.).

Môžeme zamestnancovi na začiatku mesiaca poskytnúť jedálne kupóny na celý mesiac, t. j. napr. 21 lístkov v hodnote 50 Sk a v prípade pracovnej cesty mu doplatiť len rozdiel medzi kupónom a stravným, ktoré mu pripadá podľa dĺžky pracovnej cesty?

- Ak by ste postupovali uvedeným spôsobom, tak by ste, jednoducho povedané, miešali hrušky s jablkami. Poskytovanie príspevku na stravovanie zamestnanca je jedno plnenie (podľa Zákonníka práce) a poskytovanie stravného počas pracovnej cesty je druhé plnenie (podľa zákona o cestovných náhradách). Tzv. stravné má byť vyplatené v hotovosti podľa počtu hodín strávených na pracovnej ceste. Toto plnenie kompenzáciou nevidím ako najšťastnejšie riešenie - ani z hľadiska účtovného, keďže na poskytnutie príspevku na stravovanie zase nie je nárok, ak je zamestnanec na pracovnej ceste (ak súčasne nemal výkon práce dlhší ako tri hodiny). Ak sa poskytne väčší počet stravných lístkov, ako je nárok, tak je potrebné, aby to bolo chápané ako preddavkové alebo nenárokové plnenie.

Som mzdová účtovníčka. V organizácii boli zamestnancom zakúpené

peňažné poukážky v hodnote 1000 Sk. O povinnosti zdaniť tento prijem

zamestnancom niet pochybností, ale vedenie organizácie trvá na tomto riešení:

vypočítať každému zamestnancovi daňovú povinnosť vrátane peňažnej poukážky, sumár

za organizáciu pripočítať organizácii k daňovému základu pri výpočte dane z príjmu

právnických osôb, odvolávajúc sa na § 25 ods. 1, písm. r) zákona č. 366/1999 Z. z. Je možný takýto postup?

- Podľa nášho názoru tento postup nie je správny. Podľa § 41 ods. 3 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov je zamestnávateľ povinný zraziť preddavok na daň zamestnancovi pri výplate alebo pri poukázaní či pripísaní mzdy k dobru. Z odseku 1 tohto ustanovenia vyplýva, že preddavok na daň zamestnávateľ vyberie zo zdaniteľnej mzdy. Zdaniteľnou mzdou je úhrn príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac. Nezapočíta sa sem len príjem, ktorý je od dane oslobodený, príjem zdanený osobitnou sadzbou dane. Keďže nejde o príjem od dane oslobodený, nie je možné zamestnancovi nezdaniť ho. Nezdaní sa len príjem, ktorý spočíva len v nepeňažnom plnení s tým, že pri najbližšom peňažnom plnení sa dodatočne zdaní. Ak by zamestnávateľ postupoval uvedeným spôsobom, potom daň, ktorú za zamestnanca zaplatí, sa považuje za dar v súvislosti s príjmom zo závislej činnosť, ktorú je rovnako povinný zamestnancovi zdaniť.

Zamestnankyňa nastúpila k nám do zamestnania 11. 12. 2000. Do 10. 12. 2000 bola zamestnaná a uplatňovala si nezdaniteľné sumy u predchádzajúceho zamestnávateľa. U nás môže podpísať vyhlásenie len od 1. 1. 2001. Môže požiadať predchádzajúceho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo si musí podať daňové priznanie?

- Podstatné je, či za december 2000 dostal tento zamestnanec do konca januára 2001 príjem preddavkovo zdanený naraz od týchto dvoch zamestnávateľov. Ak áno, mal príjem súčasne od dvoch a ročné zúčtovanie mu nemožno vykonať (musí si podať daňové priznanie). Ak nie, t. j. napr. predchádzajúci zamestnávateľ mu vyplatil mzdu ešte v decembri a vy až v januári, potom by bola splnená podmienka, že mal príjmy od zamestnávateľov postupne za sebou. V takomto prípade ročné zúčtovanie možno vykonať. Ak by bola situácia taká, že od vás bola vyplatená mzda síce v januári, ale jej hodnota bola do 4000 Sk, keď sa aplikovala 10-percentná sadzba dane (nebolo u vás ešte podpísané vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti), vtedy by bolo rovnako možné ročné zúčtovanie vykonať, pretože preddavkovo zdanený príjem jej plynul len od jedného zamestnávateľa (predchádzajúceho). Ročné zúčtovanie by však vykonával predchádzajúci zamestnávateľ.

Dagmar Piršelová