Ságy škandálu Kučmagate

Putin potrebuje strategického partnera

Škandály sa veľkým krajinám nevyhýbajú. Práve naopak. Ukrajina je po Rusku druhou najväčšou krajinou vo východnej Európe, s počtom obyvateľov takmer 52 miliónov, a rovnako ako Rusko, aj ona už má na krku škandály. Dokonca hneď tri: záhadne zmiznutého novinára gruzínskeho pôvodu, kontroverznú pásku s nie príliš lichotivými výrazmi prezidenta L. Kučmu a nakoniec - tretia sága sa rozvíja po ekonomickej línii vďaka nečistým praktikám ukrajinskej vicepremiérky zodpovednej za rezorty energetiky J. Timošenkovej. Na tomto horúcom pozadí domácej parkety začínajú denníky špekulovať, či návšteva ruského prezidenta V. Putina na Ukrajine nie je len snahou pritiahnuť svojho suseda na vlastný orbit zahraničnej politiky výmenou za diplomatickú pomoc. Je pravda, že Leonid Kučma bol v posledných rokoch - a to aj napriek transatlantickým ambíciám krajiny - značne priateľský k samému Putinovi. Ukrajinské zákonodarstvo znáša rovnako veľkú náklonnosť k ruským privatizérom pri odkupovaní si strategických podnikov ukrajinského energetického sektora. Na druhej strane aj Moskva neraz nútila domáceho energetického giganta Gazprom, aby privrel oči nad ukrajinským prístupom k plateniu dlhov za energiu. A napriek slabej ekonomickej základni, ktorá zvládla ťažké rozhovory o platení zahraničného dlhu, pripravila Ukrajina pre medzinárodné finančné inštitúcie prekvapenie. Znížila infláciu z 377 % spred piatich rokov na necelú dvadsiatku, pričom rast ekonomiky dosahuje 6 %. Teda takmer rovnaký rast ako u ruského suseda (7 % minulý rok), čo značne prekvapilo MMF (predpokladal len 2-percentný rast). Čo sa teda stalo, že vlna nespokojnosti u verejnosti presiahla únosnú mieru a Kučmovi rozhojdala prezidentskú stoličku?

Georgi Gongadze bol len obyčajný novinár. Prečo bol nepohodlný? Prečo dostal vyhadzov aj šéf bezpečnostnej služby L. Derkač, ktorý nahral Kučmov šťavnatý rozhovor s nemenovanou dôležitou osobou? Témou nahrávky bolo odstránenie Gongadzeho a celý politický škandál spustil šéf opozície (volajúcej po odstúpení prezidenta) A. Moroz, ktorý nahrávku zverejnil. Kučmu žiada o priznanie jej autentickosti, aj keď dostačujúcim podľa neho je vraj už prezidentovo odvolanie Derkača a vedúceho štátneho úradu ochrany V. Šepela. K tomu všetkému na atraktivite prezidentovej suity nepridali ani vzťahy medzi prezidentovou administratívou a vládou, najmä keď sa zistilo, že Julia Timošenková čelí obvineniam z daňových podvodov, za pašerátstvo a falzifikáty. Tie majú ešte priamy súvis s jej predchádzajúcim pôsobením v plynárenskom priemysle, ktorý sa teraz ako vicepremiérka zodpovedná za energetický sektor rozhodla zrazu reformovať. Je však zrejmé, že domáca popularita Kučmu klesla najmä v dôsledku postupu pri zahmlievaní pátrania po dôvode odstránenia Gongadzeho, ako aj spôsobu vládnej kontroly informovania v ukrajinských denníkoch.

Analytici tvrdia, že najnovší „Kučmagate“ len utvrdzuje Západ v tom, že na čele Ukrajiny by bol vhodnejší mladý premiér Juščenko, pretože pre Kučmu je teraz východiskom len ruská náruč. Lenže okrem Juščenka má prezidentské ambície najmä Moroz s čoraz väčšou podporou, ktorý by však vzývaním diktátorských praktík dotiahol krajinu k ešte väčšej izolovanosti. Sám to priznáva. Putin počas návštevy Ukrajiny Kučmu podporil, no nielen pre strategickú hospodársku spoluprácu s Kyjevom (medzivládne memorandá o spolupráci pri likvidácii strategických rakiet RS-22 a RSM-52, o spoločnej priemyselnej politike a o spolupráci obranných podnikov oboch krajín). Putin nepotrebuje silové ambície, ako mal jeho predchodca Jeľcin. Sám to potvrdil už novým prístupom k Bielorusku. Nepotrebuje ani otvorenie ukrajinského elektrárenského monopolu ako suvenír za podržanie kolegu. Veď ruské podniky sa na Ukrajine už „zabývali“. Putinova tretia schôdzka za posledný štvrťrok by mala byť dôkazom niečoho iného. Putin by si rád udržal silného partnera v regióne, pričom spoluprácou vo vojenskej a kozmickej oblasti aspoň značne vyrovná partnerstvo, ktoré chce Kyjev hľadať u možného budúceho transatlantického tútora.

Slávka Blazseková