Saddámova nebezpečná hra

Iracké „svaly“ opäť testujú trpezlivosť zahraničia

Pred mesiacom 17. januára uplynulo desať rokov od začatia vojny v Perzskom zálive vyprovokovanej Irakom a jeho lídrom Saddámom Husajnom. Bolo to iba tri dni pred tým, ako Biely dom dostal nového pána, Georgea W. Busha, syna exprezidenta G. Busha, ktorý pred desiatimi rokmi v súboji so Saddámom vyšiel víťazne a niekoľko týždňov pred premiérskymi voľbami v Izraeli, tradičnom nepriateľovi Iraku. Saddám Husajn sa akoby naschvál týmto udalostiam rozhodol demonštrovať svoju silu. Sedemnásteho januára v prejave k národu pripustil možnosť novej ozbrojenej konfrontácie s USA a ďalšími nepriateľmi, z ktorej nepochybne Irak vyjde víťazne, veď „doteraz ani jednu bitku neprehral“. O posibilite vojny dva týždne predtým hovoril aj iracký minister obrany Sultán Haším Ahmad. Váhu týmto „svalovým rečiam“ mala dodať pompézna vojenská prehliadka v Bagdade v posledný deň roku 2000. Saddámov odkaz svetu: „Ešte som tu, nebojím sa!“ Sú však aj názory, že takouto prehnanou a okázalou „vitalitou“ chce Saddám iba vyvrátiť fámy o jeho zhoršujúcom sa zdravotnom stave, ktoré ak by sa potvrdili, by boli vodou na mlyn irackej opozícii a zahraničným silám, ktoré majú záujem na páde jeho režimu.

Hlavným cieľom slovnej vojny saddámovcov je predovšetkým oslobodenie Palestínčanov spod izraelského jarma. „Nech žije slobodná Palestína od rieky Jordán k Stredozemnému moru,“ povedal iracký líder pred mesiacom. Čo preložené do normálnej reči znamená získanie späť aj tých teritórií, ktoré židovskému štátu patrili pred anexiou arabských území v roku 1967. Čiže likvidácia štátu Izrael. Aby dal svojim slovám váhu, Saddám Husajn začiatkom októbra vyhlásil veľkolepú kampaň - nábor dobrovoľníkov, ktorí sú ochotní bojovať za oslobodenie Palestínčanov. Zaujímavé je, že z palestínskej strany ho o to nikto oficiálne nepožiadal, hoci Saddám sa snažil zapáčiť sľubom, že Palestínčanom z predaja irackej ropy venuje jednu miliardu eúr na podporu ich povstania proti židovskej okupácii. Bola to iba jeho hyperaktívna iniciatíva. Možno stavil na nespokojnosť arabského sveta s udalosťami v Izraeli po tom, čo Ariel Šaron (terajší premiér) vystúpil na Chrámovú horu, kultové náboženské miesto moslimov, a pričinil sa tak o lavínu násilia, ktorá ohrozila mierový proces na Blízkom východe. Podľa irackých zdrojov sa nazbieralo vyše 6,6 milióna Iračanov-osloboditeľov (z toho tretina ženy), ktorí dokonca absolvovali aj základný výcvik a sú ochotní padnúť za práva Palestínčanov.

Iracký vzdor nabral na intenzite minulý týždeň po tom, čo najskôr irackí činitelia ohlásili generálnemu tajomníkovi OSN Kofimu Annanovi, že Irak nepustí zbrojných inšpektorov OSN na svoje územie, aby monitorovali iracký zbrojný program. Iba ak OSN zruší ekonomické embargo voči Iraku a zavedie monitorovanie zbraní aj voči ostatným štátom regiónu, hlavne voči Izraelu. O dva dni nato Bagdad ohlásil, že odmieta plniť svoje záväzky voči Kuvajtu, ktoré požadujú rezolúcie OSN. A okrem toho, ako v januári uviedol iracký viceprezident Tahá Jasín Ramadán, až 99 percent Iračanov je presvedčených o tom, že Kuvajt je predsa len súčasťou Iraku. Saddámov režim podľa všetkého využíva vhodný moment na otestovanie svojej pozície. Zahraničná politika novej vlády USA sa len formuje, v Izraeli je politická kríza a takmer vojna. Preňho je to veľmi dôležitá, ale z hľadiska regionálnej bezpečnosti veľmi nebezpečná hra.

Iaromír Novák