Konkurencii možno odolať

Slovenský obchod by nemal u nás ťahať za kratší koniec

„Slovenskí podnikatelia sú v nevýhode oproti zahraničným,“ hovorí Ing. Pavel Konštiak, prezident Zväzu obchodu SR. „Nie sú finančne takí zdatní, ani nemajú dostatočný prístup k úverom. Znevýhodňujú ich daňové úľavy, ktoré dostávajú zahraniční podnikatelia. A kým prevádzkovateľ nového hypermarketu dostane príspevok od úradu práce, keď dá prácu nezamestnaným, na druhej strane nám vznikajú ďalší nezamestnaní, pretože likviduje iných obchodníkov.“

Ako môže slovenský obchod odolať tvrdej konkurencii zahraničných reťazcov? Eva Szabóová, generálna riaditeľa Sekcie ochrany spotrebiteľa a vnútorného obchodu MH SR, považuje za jednu zo zásadných úloh, ktoré majú pomôcť rozvoju vnútorného obchodu, stimulovanie organizačno-technickej a ekonomickej koncentrácie podnikov vo vnútornom obchode. Myslí si, že mnohé majú ťažkú pozíciu oproti FNM z hľadiska splácania záväzkov, ale aj úverov. Súhlasí s názorom, že vzhľadom na ekonomické podmienky na rozvoj, investície a dynamizáciu činnosti sú oproti zahraničným subjektom v nevýhodnej pozícii.

Naozaj sa nedá povedať, že by manažéri slovenských obchodných firiem sedeli so založenými rukami. Ing. Ladislav Turek, spolumajiteľ a riaditeľ pre maloobchod a. s. M-Market Lučenec, ktorá predstavuje po systéme spotrebných družstiev Jednota druhý najsilnejší domáci reťazec v 15 okresoch najmä južného Slovenska, ma prekvapil tým, že od začiatku tohto roka už otvorili 9 nových predajní. Domnieva sa, že v záujme slovenských subjektov sa robí veľmi málo. Poukazuje na to, že nadnárodné obchodné systémy sa neetablovali ani v niektorých západoeurópskych krajinách, napríklad v Rakúsku či Taliansku. „Vláda by mala podporovať zahraničné subjekty, ktoré u nás chcú podnikať vo sfére výroby, nie obchodu. Upozorňuje aj na to, že s rozvojom veľkých predajní sa zároveň znižuje zamestnanosť vo sfére obchodu - v prepočte na štvorcový meter. Príklad Bratislavy ukazuje, že je tu nedobrá tendencia k vyľudňovaniu obchodov v centrách miest.“

Nedostatok vlastných finančných prostriedkov vyriešili Drogérie Bratislava, a. s., ktorú založili slovenskí výrobcovia a distributéri drogériového a kozmetického tovaru. Za väčšinového spolumajiteľa pribrali zahraničného investora, aby zabezpečil financovanie projektu rozvoja obchodného reťazca drogérií Dr. Og. Obchodný riaditeľ Igor Štumpf je toho názoru, že ak majú byť domáce obchodné spoločnosti konkurencieschopné, musia modernizovať svoje prevádzky, investovať do nových regálov, pokladničných systémov atď. Treba sa spájať do nákupných aliancií v záujme získania dobrých nákupných podmienok od výrobcov, pretože len ten, kto nakupuje vo veľkom, môže vytvoriť dobrú cenu pre zákazníka. „Okrem týchto finančne náročných požiadaviek je nevyhnutnosťou robiť seriózny marketing, nie iba natlačiť letáky. No a v špecializovaných predajniach, ako sú napríklad drogérie, môžeme čeliť zahraničným supermarketom a hypermarketom kvalitným servisom, odborne vyškoleným a ochotným personálom.“

Na legislatívne vákuum poukazuje Ing. Tadeusz Frackowiak, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Zdroj Verex, a. s. „Vláda nevytvára rovnaké podnikateľské prostredie pre domáce a zahraničné obchodné reťazce,“ hovorí a poukazuje na legislatívne vákuum, ktoré malo byť vyplnené zákonom o veľkoplošných obchodných prevádzkach. Považuje za nedostatok, že k výstavbe veľkoplošných predajní nie je potrebné vyjadrenie príslušných profesijných zväzov a združení. Mestá a obce nie sú povinné viesť register obchodných prevádzok udávajúci ich plochu a sortiment, takže vlastne ani neexistujú podklady, na základe ktorých by bolo možné posudzovať vytváranie nových predajných plôch v regiónoch.

Zdá sa, že predstavitelia domácich obchodných reťazcov sa viac či menej zhodujú s názorom sekcie ich rezortného ministerstva. Otázne však je, ako dlho potrvá príprava koncepcie a či aj vláda uzná nevyhnutnosť vytvoriť rovnaké podnikateľské prostredie pre všetkých. A napokon, či sa opatrenia dostanú do praxe.

Zuzana Krútka