Žiadne mušketierske správanie

Pri rozhovoroch o vstupe do EÚ každý iba za seba

Česká republika v snahe dostať sa do EÚ čo najrýchlejšie, ponúkla Bruselu významné ústupky a zriekla sa niekoľkých požiadaviek na niekoľkoročné takzvané prechodné obdobia, počas ktorých by nemusela plniť náročné predpisy únie. Ako uviedol včera denník Právo, ústupok Prahy je znakom ostrého konkurenčného boja medzi kandidátskymi krajinami. ČR túži tento boj vyhrať, akoby sa nepatrilo, aby najzápadnejší kandidát nevstúpil na „Západ“ prvý. Pri desaťročnom spätnom pohľade sú tieto ambície veľmi vypuklé.

Nejeden náš podnikateľ či štátnik sa počas rokovaní s partnermi so západnej Európy už stretol s otázkou: „Prečo ste rozpustili RVHP?“ Skratka, na ktorú si väčšina z nás dobre pamätá. Do ekonomickej logiky západniarov, preskúšanej desaťročiami podnikania, totiž akosi nezapadá dobrovoľné sa vzdanie kontaktov na cudzích trhoch, zrieknutie sa výrobných partnerov a strata odberateľov, čo sa budovalo po dlhé roky. Rozpad RVHP bol v „horúcich“ poprevratových rokoch politicky motivovaným počinom, pričom najväčšia vôľa vyšla práve z Prahy. Nebyť hyperaktívnej iniciatívy vtedajšieho ministra hospodárstva ČSFR Vladimíra Dlouhého možno sa RVHP nerozpustí a pretransformuje sa do nejakej inej ekonomickej organizácie, založenej na reálnejších (nerubľových) základoch. Česi však týmto ťahom na Západe zabodovali. Akoby nie, veď firmám z priemyselne rozvinutých krajín sa zadarmo (a treba dodať na milosť a nemilosť) otvorili nové strategické trhy. Rozpad Československa krátko na to z veľkej časti tiež ide na vrub českým egoistickým predstavám, že ČR síce rozlohou menšia, ale ekonomicky rozvinutejšia má väčšie šance na vstup do EÚ a NATO ako federácia prežívajúca krízu a hľadajúca svoju identitu. Neskôr založená CEFTA sa svojho rozkvetu vlastne ani nedočkala a zrejme už ani nedočká. Nebola to snaha nahradiť RVHP (to by musela byť CEFTA rozšírená aj o Rusko a Ukrajinu), ale akýsi prípravný medzistupeň na začlenenie sa do EÚ. Aj tu však boli rovní a rovnejší. Počas summitov a rokovaní Česi vďaka svojej ekonomickej vyspelosti neraz dali najavo, že patria do tej druhej kategórie a nakoniec sa ani netajili tým, že načo posilňovať inštitúcie CEFTA (ako chceli iní členovia, aj SR), čo by pomohlo krajinám ako Bulharsko či Rumunsko, keď čoskoro im Brusel otvorí svoju teplú náruč.

V Bruseli sa však napokon rozhodli prestať deliť kandidátske krajiny (z bývalého bloku RVHP) na prvú a druhú vlnu, na favoritov a outsiderov. Zvolil sa princíp regaty, ktorý uchádzačom pootvára dvere do únie podľa ich pripravenosti a dosiahnutých reforiem. Podľa lídrov z Bruselu je v prístupových snahách rozhodujúcim faktorom „pružnosť“ kandidátov. Ak niektorá z kandidátskych krajín prejaví ochotu akceptovať celú legislatívu EÚ a dokáže schopnosť realizovať to, môže postupovať rýchlo. Na túto výzvu okamžite zareagovalo Slovinsko, potom aj Varšava, Budapešť a Praha za ničím nezaostáva. ČR sa pre urýchlenie vstupu do EÚ vzdala žiadosti o udržanie nižšej sadzby DPH v telekomunikáciách a spotrebnej dane z pohonných látok. Je ochotná splniť viac nákladných smerníc v oblasti ochrany životného prostredia, splní bezpečnostné štandardy ruzynského letiska a po vstupe liberalizovať trh s energiami. Český šéf diplomacie Jan Kavan v pondelok vyhlásil, že ČR by chcela skončiť vstupné rokovania s EÚ a podpísať zmluvu o prijatí ešte do júna 2002.

Zrazu akoby reči o spoločnom postupe v rámci Vyšehradskej štvorky (V4), teda spolu so Slovenskom, strácali na váhe. Podľa názoru českých Lidových novín je citeľná snaha stredoeurópskej trojky (ČR, Poľsko, Maďarsko) vybojovať si lepšiu vyjednávaciu pozíciu. Mušketierske „všetci za jedného, jeden za všetkých“ patrí naozaj iba do románov. Lídri EÚ zakaždým zdôrazňujú, že pri rozširovaní nejde o žiadne preteky, ale jednotliví uchádzači to práve tak vnímajú. A zdá sa, že aj tak konajú.

Iaromír Novák