Puškin - ako ho nepoznáme

Aj keď už máme za sebou úspešne premiérový mesiac nového milénia, vráťme sa ešte na chvíľu späť do predposledného roka starého milénia, ktorý bol v Rusku rokom „puškinománie“, rokom významného výročia pamiatky A. S. Puškina. Osobitne v jeho severnej metropole na Neve, kde ako je známe, vyhasol život mladého poeta (po súboji s francúzskym prisťahovalcom d'Anthésom), autora takých literárnych diel, ako rozprávkového eposu Ruslana a Ľudmily, veršovaného románu Eugena Onegina, či len nedávno dokončenej historickej povesti Kapitánovej dcéry. Na tento rok totiž pripadlo dvojsté výročie narodenia slávneho ruského poeta, prozaika a dramatika Alexandra Sergejeviča Puškina (6. 6. 1799 Moskva - 10. 2. 1937 Petrohrad).

Puškin bol nielen nenapodobiteľným majstrom a čarodejom verša, rozprávačského umenia a novátorom v rozvoji ruskej žurnalistiky (začal vydávať časopis Sovremennik), ale bol aj talentovaný výtvarník-amatér (z lat. amo - milovať, mať rád) portrétista. Kreslil iba pre svoje uspokojenie, a aby sa jeho tvorba nikoho nedotkla, venoval sa a záľubu našiel vo svojich autoportrétoch. Zachovalo sa takmer sedemdesiat jeho známych portrétov z obdobia rokov 1817 - 1836, z nich pozornosť si zasluhuje už jeho prvý, známy ako „v kruhu“, ktorý nakreslil a chcel použiť ako ilustráciu v zbierke básní, ktorú plánoval vydať. Na rozdiel od ostatných autoportrétov, kde sa uspokojoval iba s profilom tváre a s výraznými znakmi karikatúry, na svojom prvom portréte sa zobrazil v klasickej podobe portrétu a dôkladne v ňom vykreslil všetko - hlavu s uhladenými vlasmi (na ostatných kresbách sú vlasy už jemu charakteristické vlnité a s bohatými bokombriadkami), telo i detaily obleku a kompozične ho doplnil pôsobivým šrafovaným pozadím. Na žiadnom inom portréte sa už s takou jeho podobizňou nestretneme. Väčšina z jeho výtvarných diel vznikala a je súčasťou jeho rukopisov, ktorých okraje lemovali jeho výtvarné prejavy inšpirované a precítene v písme vyjadrenom deji. Aj napriek tomu, že výtvarná tvorba bola iba ohlasom jeho hlavného umeleckého prúdu - básnika a mala povahu poplatnú dobovému štýlu (eklektickú), má svoju umeleckú hodnotu na ktorú je ruská kultúra dostatočne pyšná. Ťažko je nájsť aj medzi veľkými maliarmi a portrétistami ruského a sovietskeho obdobia, za vyše poldruha storočia, ktorí by vo svojej tvorbe neboli siahli po osobnosti Puškina. Každá epocha a generácia umelcov hľadala a nachádzala v osobnosti génia Puškina svoj obraz jeho videnia, ktorý majstrovsky zachytili vo svojich dielach.

Peter Závacký