Princíp solidarity prekážkou?

Termíny transformácie vodární a kanalizácií opäť ohrozené

„Združenie miest a obcí Slovenska trvá na tom, aby sa nečlenil vodárenský majetok na nadradený - infraštruktúrny a prevádzkový, lebo ho chápe ako jeden ucelený funkčný systém. Súhlasíme s tým, aby sa päť terajších vodárenských štátnych podnikov transformovalo na štrnásť spoločností so 100-percentným majetkovým podielom miest a obcí,“ povedal prvý podpredseda ZMOS Milan Muška.

Názory združenia sa zhodujú s konečným verdiktom vlády k tejto problematike zo 17. januára t. r. Vznikom 14 vodárenských spoločností nedôjde k násilnému deleniu, lebo zahŕňajú ucelené vodárenské sústavy. Dôležité je tiež, že schválená koncepcia transformácie vodární a kanalizácií uplatňuje princíp solidarity, ktorý presadzuje od začiatku ZMOS. Ide v ňom o to, aby transformáciou nevznikli veľké rozdiely v cenách vodného a stočného v rozličných kútoch SR alebo medzi jednotlivými vodárenskými spoločnosťami. Ceny v súčasnosti už zohľadňujú náklady, ba zahŕňajú i primeraný zisk. Takže k výraznejším výkyvom v cenotvorbe by nemalo po transformácii dôjsť. No hoci by mal byť schválený proces transformácie už nezvratný, predstavitelia ZMOS poukazujú na nové paradoxy, ktoré ho sprevádzajú. V súčasnosti napríklad plynie 45-dňová lehota, v rámci ktorej sa obce môžu k schválenej koncepcii vyjadriť, prípadne podať aj svoje vlastné návrhy na usporiadanie navrhnutých spoločností. No iba s podmienkou, že ich počet sa nerozšíri. O koncepcii a časovom harmonograme však bola zatiaľ verejnosť informovaná len formou zverejneného komuniké v niektorých médiách. Nie vo vestníku MP SR a ani iným oficiálnym spôsobom. Zatiaľ len ZMOS listom oslovil obce, aj keď to nie jeho povinnosť. „Tu sa ide transformovať majetok v hodnote vyše 35 mld. Sk a nikto z kompetentných nepovažuje za povinnosť dať ju včas na vedomie tým, ktorých sa bude priamo týkať,“ dodal M. Muška.

Druhým paradoxom je, že sa - podľa informácií ZMOS - objavil pokus revidovať uznesenie vlády SR. A to vzápätí po jeho schválení. Pritom celý proces transformácie mešká, lebo dochádzalo k názorovým nezhodám, ba aj k personálnym výmenám na rozhodujúcich postoch. Pôvodne totiž mala byť transformácia vodární a kanalizácií skončená do konca tohto roka . Podľa spomínaného uznesenia vlády by sa mala skončiť do 30. júna 2002, čiže ešte v tomto volebnom období. Do stanoveného termínu by sa mali nielen vytvoriť jednotlivé spoločnosti, ale uskutočniť by sa mali aj prevody majetku. No snaha MP SR revidovať uznesenie vlády a dosiahnuť aspoň niekoľkomesačný posun predloženia privatizačných projektov, splnenie harmonogramu vážne ohrozuje.

Nemožno zabúdať, že skutočne nejde o jednoduchý úkon. Bude treba schváliť novelu vodného zákona, prijať zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, vytvoriť regulačný úrad a podobne. Navyše neskôr budú musieť vodárenské spoločnosti vyriešiť aj ekologické problémy, v obciach nad 2000 obyvateľov bude treba vybudovať čistiarne odpadových vôd a splniť ďalšie požiadavky. Aj keď sa zástupcovia ZMOS k príčinám postojov MP SR nevyjadrili, z informácií, ktoré sa nám podarilo získať, vyplýva, že tŕňom v oku je práve princíp solidarity. Konkrétne ide o to, že niektoré podniky, do ktorých sa v minulosti veľa investovalo, sú v inej pozícii ako tie spoločnosti, ktoré ešte len budú musieť investovať. A tak nečudo, že určité záujmové skupiny sa vidiny ziskov nechcú vzdať. Pretože naďalej lobujú, aby sa zbavili stratových aktivít , každý časový posun im nahráva do kariet.

Zdena Rabayová