Konské mäso je už častejšie na pultoch

Naši predajcovia tvrdia, že výrobky z koňaciny obsahujú aj hovädzie mäso

Na začiatku 90. rokov stálo desať dekagramov konskej salámy 2,50 Kčs. Pretože bola aj na tie časy lacná a mnohí si ju nevedeli vynachváliť, stala sa vyhľadávaným artiklom najmä tých, ktorí do Prahy chodili na pracovné cesty. Konzumácia konského mäsa a výrobkov z neho sa v niektorých štátoch západnej Európy v súčasnosti zvyšuje a predstavuje istú alternatívu hovädziemu, ktorého spotreba rapídne klesla.

Obava z BSE hovädzieho dobytka a strach z hormónov v bravčových rezňoch vedie zákazníkov v západných krajinách k väčšiemu záujmu práve o konské mäso. Jeho predaj tam v poslednom čase stúpol miestami až o 100 %. Najviac sa ho spotrebuje na Islande, a to okolo 1,5 kilogramu na obyvateľa za rok. V Nemecku jeho konzumácia dosahuje len 50 až 100 gramov ročne. Na Slovensku sa takáto štatistika nevedie, množstvo tohto mäsa, ktoré sa dostane v podobe výrobkov do predajní, je takmer zanedbateľné. Pretože informácia o prudkom zvýšení záujmu o tento druh požívatiny v krajinách EÚ môže vyvolať zvýšený dopyt aj u nás, spýtali sme sa vo viacerých predajniach, či majú konskú salámu a či obsahuje aj hovädzie mäso. V bratislavskej predajni na Dunajskej ulici mali v stredu jeden a pol „štangle“ salámy. Jej cena bola 118 Sk za kilogram. Iný mäsiar v ďalšej známej predajni poukázal na „nešťastnú informačnú kampaň“ v súvislosti s BSE, ktorá ho ako obchodníka „značne poškodila, hoci táto choroba dobytka sa u nás nevyskytuje“. Asi 60 % všetkých nákupov mäsa u neho predstavuje bravčové, tretinu hydina a iba 10 % hovädzie mäso. „V konskej saláme je 15 % konského mäsa,“ hovorí ďalší predavač a bez problémov oznamuje, že zvyšok je hovädzie mäso. „Originál konské mäso by ste určite dostali v Česku,“ radí nám ochotná predavačka, pričom nevie, z čoho sa takáto saláma skladá. Do predajne v Senci pri Bratislave dostali naposledy približne 3 kg tohto výrobku a v čase našej „previerky“ mali asi jeden kilogram. „Je pravda, že

konská saláma

sa robila aj z hovädzieho mäsa,“ potvrdzuje nám obchodník. Kilogram tam mali po 92 Sk, v nasledujúcej predajni, s ktorou sme sa skontaktovali, bola tiež, ale po 116 Sk. Na otázku, či konzument môžem mať istotu, že keď si ju kúpi, nebude v nej hovädzie mäso, nám v nemenovanej bratislavskej predajni jej vedúci úprimne povedal, že „tú istotu nemám ani ja“. Konskú salámu nemali ani vo viacerých predajniach v oblasti Prešova a Košíc.

V jednej prešovskej podľa vyjadrenia obchodníka obsahovala saláma aj hovädzie mäso. V s. r. o. Kabát konskú salámu vyrábajú len občas, lebo „toto mäso sa veľmi málo vyskytuje“, hovorí nám výrobný riaditeľ tejto firmy Ing. Ján Beňadik. „My vyrábame konskú trvanlivú salámu, ale existujú aj ďalšie tri výrobky, na ktoré existujú štátne normy, čiže nebol by problém ich produkovať, napríklad konskú točenú salámu. Pred dvoma rokmi sme konské mäso kupovali z Argentíny. Salámu kupovali aj ľudia, ktorí mali špeciálnu diétu.“ „Okrem tohto mäsa do salámy ide aj bravčové mäso.“ Na pripomienku, že predajcovia hovoria aj o hovädzom mäse v konskej saláme, uviedol, že štátna norma ju povoľovala. Zámena konského mäsa za orez z hovädzích hláv je bežná. „My to však nepoužívame, možno iní to ešte robia, ťažko povedať.“ V tejto súvislosti pripomíname, že

hovädzie hlavy

sú vo vzťahu k BSE pokladané za rizikovú časť tiel hovädzieho dobytka a nesmú sa dostať do potravinového reťazca. Viacerí slovenskí predajcovia dovážajú konskú salámu z Moravy, iní prestali a nemajú ju, lebo aj tam výrobcovia mäsových produktov majú problémy a niektorí už skončili. V pražských predajniach majú momentálne konskú salámu, ale jej zloženie sme sa nedozvedeli, odporučili nás na výrobcov. Na južnej Morave, kam chodia nakupovať aj mnohí naši občania, vyrába štyri druhy konskej salámy mäsokombinát Poštorná. Jeho pracovníci tvrdia, že do salámy dávajú len konské mäso dovážané

z Kanady.

Podľa jednotlivých druhov stoja tieto výrobky na Morave od 90 do 124 Kč. Najlacnejšia je konská vysočina, najdrahší konský „uherák“. Na mäso sa používajú aj kone, ktoré sa nevyliečiteľne zranili napríklad na dostihoch. Tie už nie sú pre šport použiteľné a neraz idú na bitúnok, tvrdí prezident Dostihového spolku SR Juraj Gressner. Ako povedal, takéto kone sa často sústredia na jednom mieste a keď ich je viac, tak sa aj vyvezú do zahraničia, najčastejšie do Talianska, kde s veľkou obľubou konzumujú konské mäso. Na celom Slovensku je momentálne len 8000 koní, pričom v povojnovom období to bolo až 320-tisíc, čo je tiež príčina, že v konzumácii mäsa z týchto zvierat sa západnej Európe nijako nemôžeme vyrovnať. Mnohí by však konské mäso nedali do úst z úcty pred týmito ušľachtilými zvieratami.

Vladimír Turanský