Rusko hľadá dôveru investorov

Podnikateľské prostredie však žiada viac

„Garantujem, že jednotná 13-percentná daň z príjmu, ktorú sme zaviedli, je seriózna a bude platiť aj nasledujúce roky. Garantujeme to,“ vyhlásil len nedávno ruský prezident V. Putin, aby uspokojil zahraničných investorov o konzistentnej daňovej politike v krajine. Napriek tomu, že nová úprava dane by mala zamedziť daňovým únikom (predchádzajúce sadzby boli v rozpätí od 12 až do 35 %), nie je to jediný spôsob, ako sprehľadniť podnikateľské pole v Rusku. Už dávno analytici poukazujú na to, že ruská ekonomika potrebuje asi dva bilióny dolárov silných a stabilných investícií pre svoj normálny chod, samozrejme, pri dlhodobom domácom hospodárskom raste. Rusko zrejme v najbližšej budúcnosti nemá šancu zažiť repete roku 2000, ktorý bol podľa medzinárodných finančných inštitúcií najlepším rokom ruských reforiem.

Rusko v súčasnosti nie je v stave previesť Parížskemu klubu všetky splátky s februárovou splatnosťou. A to aj napriek tomu, že sám klub nešetril superlatívmi. Veď HDP vyskočilo na 7,5 % a rezervy zlata vzrástli na 27 mld. USD (takmer dvojnásobok v porovnaní s rokom 1999). Lenže redukčná diéta by podľa ruského ministra financií Moskvu položila, a podľa jeho námestníka by dokonca znamenala štátny bankrot. Napriek sľubom, že Kremeľ záväzky splní (Duma odsúhlasila ďalšiu tranžu), tohtoročný rast HDP nebude nijako slávny. Počíta sa maximálne so skokom na 4,5-percentnú hranicu, realistickejšia však bude 4-percentná latka, ak ceny ropy budú klesať. Veď ak na svetovom trhu klesne cena ropy o dolár za barel, domácu pokladnicu to ochudobní o miliardu dolárov. Je zrejmé, že práve tento moment je silným impulzom na vytriezvenie manažérov ruskej ekonomiky, ktorí len veľmi opatrne narábajú s faktom, že už o dva roky by Rusko malo vrátiť veriteľom 17 mld. USD (v roku 2001 je to 3,5 mld. USD), teda asi toľko, koľko predstavuje tretina rozpočtu, a skôr upozorňujú na potrebu odročiť splatenie záväzku.

Za situácie, keď je domáca scéna zahmlievaná problémami s pokusmi o odstránenie premiéra M. Kasjanova a s čistotou obchodov niektorých magnátov a následnými výletmi štátnych predstaviteľov lietajúcimi po dotyčných krajinách, aby dané stopy spomínaných podnikateľov zahladzovali, nepridáva na dôvere, že by sa v krajine čierna ekonomika zmenšovala (stále totiž dotuje HDP 23 %) a zastavil sa aj odtok rubľov (v roku 2000 pristálo v zahraničných bankách celých 25 mld. USD). Priškrtenie domácich projektov a zoštíhlenie mesačnej mzdy v minulom roku na 20 až 40 USD (hoci sa v tom istom čase reálna mzda vzoprela o 24 percent), by mali spolu s novou daňovou politikou pomôcť vybudovať záchrannú sieť na aspoň čiastočné plnenie vonkajších záväzkov. Napriek prebytku bežného účtu 54 mld. USD v minulom roku a stále značnému aj v ďalších dvoch rokoch (29 mld. USD) či zvýšeniu daňových príjmov Ruska na 21,91 mld. USD, sa inflácia skončí tento rok v najlepšom na priečke 20 %.

Ironici tvrdia, že sa Rusko stalo len surovinovým chvostom rozvinutých krajín. Veď keď sa pozrieme na ruský vývoz, najväčšiu časť tvoril v minulom roku export ropy a plynu, a to až 35 % HDP. Podľa odborníkov je preto chybou nielen prílišný rast peňažnej masy v Rusku, ktorú nik nenakupoval, či slabý záujem podnikov o pôžičky na obnovu strojov a zariadení a investície do výroby. Ale najmä spoliehanie sa na vrtkavé šťastie vysokých cien ropy a plynu bez revízie domácej ekonomickej politiky a podnikateľského prostredia.

(sb)