Vyrábame, ale nepoužívame

Z čoho máme stavať, keď už ani štát nemá dosť peňazí

„Naším krédom je znižovať náklady na vykurovanie, ale aj prípravu teplej úžitkovej vody u zákazníka. To je možné len tak, ak sa dosiahne vyššia účinnosť využitia média a zníži sa spotreba,“ povedal nám Pavel Ilovič, člen predstavenstva a. s. Adrian Banská Bystrica. Táto spoločnosť sa zaoberá dodávkou vykurovacích plynových systémov prostredníctvom sálavých infražiaričov, kde sa dosahuje až 40-percentné znižovanie nákladov, výmenníkových staníc a podobne. Hoci firma v začiatkoch zastupovala francúzskeho výrobcu, v súčasnosti už je samostatná a je schopná vlastnej produkcie na základe domáceho vývoja. Vzhľadom na skutočnosť, že zástupcovia firmy spolupracujú aj so Slovenskou energetickou agentúrou, s vysokými školami a s ďalšími odborníkmi, poznajú cesty, ako by sa racionalizácia spotreby energie dala na Slovensku dosahovať. No prijímanie legislatívy je pomalé a oklieštené záujmami rôznych skupín a rezortov. „Jednoducho, kým celý

svet pochopil,

že lacnejšie je energiu ušetriť ako vyrobiť, my sa nechceme poučiť zo skúseností druhých,“ zdôraznil P. Ilovič. Napríklad tzv. financovanie treťou stranou (investícia sa spláca dosiahnutými úsporami) je už dlho perspektívou aj pre nesolventné školské či zdravotnícke zariadenia. Žiaľ, brzdy v podobe určitej výšky rozpočtu len na jeden rok, stále pretrvávajú. Ako si má potom podnikateľ vyrátať návratnosť investície, keď nevie, koľko dostane od štátu na prevádzku na ďalší rok? Podľa názorov predstaviteľov aj ďalších firiem, ktoré sa v týchto dňoch prezentujú na veľtrhu vykurovania, vetrania, klimatizačnej, meracej, regulačnej a ekologickej techniky Aqua-Therm Nitra, by určitým riešením mohol byť aj avizovaný Racionalizačný fond. To znamená, že peniaze z úspor energií by sa použili na financovanie nových racionalizačných opatrení. Vzniknúť mal na základe zákona o energetickej efektívnosti. Hoci sa zatiaľ jeho návrh pod gesciou ministerstva hospodárstva len pripravuje, už dnes je takmer isté, že pre argumenty

rezortu financií

spomínaný fond nevznikne. Dokonca sa v ňom neuvažuje ani s avizovanou daňou zo spotreby energie.

Rast cien elektrickej energie a plynu síce vytvára tlak na šetrenie, ale zatiaľ do oblasti úspor a modernizácie energetických hospodárstiev investujú len väčšie a ziskové podniky. Podľa Jozefa Záhorského, obchodného riaditeľa spoločnosti Stavimex, je problém aj v tom, že tlaky na zníženie znečistenia ovzdušia z energetických zariadení sú slabé. Posúvajú sa termíny, pristupuje sa k výnimkám a podobne. Okrem spaľovní nebezpečného a nemocničného odpadu švajčiarskej firmy Hoval sa činnosť spoločnosti zameriava aj na dodávky a inštaláciu priemyselných kotlov, vzduchotechnických zariadení so spätným získavaním tepla atď. „Všetko však závisí od ekonomiky, keď nie sú peniaze, keď štát nemá na podporu ochrany životného prostredia alebo nemocnice nemajú z čoho postaviť nové vyhovujúce spaľovne, je ťažké očakávať výrazné zmeny k lepšiemu. Na nevyhnutnosť podporiť daňovými úľavami, dotáciami konkrétne napríklad zavádzanie slnečných kolektorov, poukázali aj zástupcovia firiem, ktoré ich dodávajú a montujú. Podľa nich návratnosť investícií do zariadení na využívanie

solárnej energie,

ale aj inštalovania tepelných čerpadiel hraničí s ich fyzickou životnosťou. Preto zatiaľ, na rozdiel od iných krajín sveta, napríklad susedného Rakúska, sa len veľmi málo používajú. Doslova paradoxom pritom je, že na Slovensku existuje veľký výrobca v Žiari nad Hronom a takmer celú produkciu vyváža do zahraničia. Vytvoriť podmienky na podnikanie v oblasti úspor, racionalizácie spotreby energií znamená podľa Tomáša Murajdu, riaditeľa spoločnosti CNIM Babcock, vyriešiť okrem iného aj problém štátnej regulácie. „Tí, ktorí prevádzkujú tepelné zdroje a dodávajú teplo obyvateľstvu, sú v nezávideniahodnej pozícii. Kým nebudú vytvorené jasné pravidlá hry a oni si nebudú môcť spočítať návratnosť investícii, tak výrazné výsledky nemožno očakávať,“ povedal T. Murajda. Dodal tiež, že by mal existovať pevný harmonogram zvyšovania regulovaných cien. Na jednej strane

zaznejú sľuby,

že zvyšovať sa už nebude a napokon sa predsa len ceny zvýšia. „Väčšie spoločnosti, ktoré na Slovensko môžu vstúpiť so zahraničným kapitálom, sú vo výhode a môžu čeliť takýmto ťnáladovýmŤ opatreniam, lebo majú za sebou dostatočné bankové garancie. Ale každý slovenský prevádzkovateľ tepelných zdrojov si musí poradiť sám a veru nemá to jednoduché,“ dodal T. Murajda.

Zdena Rabayová