Zostáva len dúfať

Komentuje Zuzana Krútka

Z tradície možno ťažiť, možno na nej stavať, ale vyžiť sa z nej nedá. Aj takto možno jednou vetou komentovať tendenciu, ktorou sa uberá výstavné a kontraktačné podujatie Medzinárodný veľtrh Trenčín mesto módy. Na výstavisku Pod Sokolicami, kde po niektoré roky bolo ťažké sa pohnúť, ba kvôli záujmu vystavovateľov siahali aj k provizórnym nafukovacím halám, bola počas trojdňového jarného veľtrhu polovica pavilónov zatvorených. Pritom vo vedomí ťažkej situácie, v akej sa už dlhší čas nachádzajú naši výrobcovia odevov a textilu, organizátori išli dolu s cenou za výstavné priestory. Podarilo sa im tým dosiahnuť, že oproti vlaňajšku sa síce počet vystavovateľov zvýšil o 10 %, ale pri stovke obsadených kójí to zasa nie je nič mimoriadne. Na druhej strane si však firmy napriek nižším cenám prenajali menej výstavnej plochy než vlani. Aj keď sa organizátori usilujú zachovať noblesu a výnimočnosť TMM, najmä odborný a spoločenský sprievodný program, skutočný veľtrh robia tí, ktorí prijmú ich pozvanie a vystavujú to najnovšie zo svojich dizajnérskych dielní. Lenže v poslednom období sa práve zložením vystavovateľov stáva Trenčín mesto módy čímsi iným a čoraz viac sa vzďaľuje od toho, čím bol i čím by chcel byť. Stále menej výrobcov a stále viac distribútorov, ktorí dovážajú tovar zo zahraničia alebo veľkoobchodných firiem, ktoré ponúkajú drobným obchodníkom akúsi všehochuť, čo aj značkových výrobkov. Dovozcovia predstavujú až dve pätiny vystavovateľov, aj keď je pravda, že niektorí výrobcovia sa zaoberajú aj dovozom alebo distribúciou. Hádam najpovzbudzujúcejším podujatím zostáva súťaž Zlatá Fatima Junior, na ktorej sa zúčastňujú študenti do 26 rokov. Otázne však je, kde v praxi budú môcť svoje nápady uplatňovať. Zostáva len dúfať.