Región vdychuje nový život

Písmenom A sú financie a písmenom B nazeranie na cestovný ruch

V autorskej spolupráci doc. JUDr. Ľudmily Novackej, CSc. a RNDr. Pavla Plesníka, CSc. vypracovala Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave pre Ministerstvo hospodárstva SR informačne cennú príručku Cestovný ruch v regiónoch a cezhraničná spolupráca. Bližšie o jej obsahu a účele hovorí Ľudmila Novacká, vedúca Katedry služieb a cestovného ruchu Obchodnej fakulty EU v Bratislave.

O manažmente turistických regiónov sa dosiaľ veľa nehovorilo. Čo tým myslíte?

- Ani v krajinách EÚ nie sú totožné administratívne regióny s turistickými. Pre príklad nemusíme chodiť ani ďaleko. Napríklad v Česku okrem administratívnych regiónov majú takzvané marketingové regióny, ktoré sú vlastne turistickými regiónmi v plnom slova zmysle. Takže pre budúcnosť by sme mali určiť tieto regióny a vytypovať určitú hierarchiu pozornosti venovanú týmto regiónom. Netvrdím, že sa máme vrátiť k rajonizácii z hľadiska nejakého striktného plánovania, ale v záujme rozvoja cestovného ruchu by sme sa mali už konečne rozhodnúť, či ich budeme akceptovať. Či budeme akceptovať triedenie vypracované Ústavom turizmu alebo sa priklonime k inému riešeniu.

Zohrávajú regióny v rámci implementácie programov takú rozhodujúcu úlohu?

- Čo sa týka finančných zdrojov, EÚ ich dáva regiónom, ktoré by mali spĺňať kritériá regiónov stanovených Európskou úniou. Pokiaľ som dobre informovaná, tak ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja na našom území už aplikovalo kritériá EÚ. V konečnom dôsledku usporiadanie administratívno-správnych územných celkov závisí od dohody politických strán. Nevidím však problém v tom, že cestovný ruch by sa za týchto podmienok nemohol rozvíjať aj v prípade, ak by rozdelenie našich regiónov nezodpovedalo požiadavkám EÚ. V rámci štúdia prideľovania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov v krajinách EÚ som zistila, že v niektorých krajinách boli

za čerpanie

pridelených zdrojov zodpovedné priamo regióny a u druhých boli prostriedky rozdeľované cez centrálny orgán. U nás je to v súčasnosti Úrad vlády SR, ale nie je vylúčené, že v budúcnosti by to nemohlo byť ministerstvo výstavby a územného rozvoja, ktoré v súčasnosti pripravuje školením o implementácii programov EÚ informačnú databázu poradcov pre potreby budúcich uchádzačov o finančnú podporu investičných či neinvestičných projektov. Podľa mňa by bolo lepšie, keby k finančným zdrojom sa dostal priamo región. V rámci projektu by cestovný ruch mohol byť pilotný, teda dominantný, a to by určite lepšie motivovalo ľudí priamo v regióne. Pokiaľ by k tomu nedošlo, zostala by šanca lepšie využívať možnosti v rámci cezhraničnej spolupráce. V tom prípade sa považuje za partnera EÚ marketingový región a nie administratívny orgán. Samozrejme, že aj marketingový región má vymedzené hranice. V prípade programu Interreg, ktorý umožňuje čerpať

finančné prostriedky

na rozvoj podunajskej oblasti štátov, cez ktoré Dunaj preteká, sú stanovené hranice povodia Dunaja maximálne do 70 kilometrov od jeho brehu. Marketingovým celkom je územie s jeho typickými prírodnými danosťami.

V čom sú programy pre euroregióny zaujímavejšie?

- Sú aktuálne už dnes. CBC môžeme v podstate už realizovať s Rakúskom (koordinátorom musí byť členská krajina EÚ) ako i s krajinami, ktoré v dohľadnom čase sa stanú členmi EÚ, ako je Poľsko, Česko a Maďarsko. Prakticky zo štyroch pätín sme obkolesení krajinami, ktoré môžu aktívne participovať na uvedených projektoch a my môžeme byť ich spolupracovníkmi. Dôležité je, že v rámci projektov CBC ako i malých projektov investičného a neinvestičného charakteru aj my sa už môžeme stať žiadateľmi. Samozrejme, v prípade uchádzania sa o účasť na programe musí byť euroregión etablovaný, ako napríklad euroregión Beskydy zahŕňajúci slovenskú, českú a poľskú časť Beskýd. Zo slovenskej strany do euroregiónu vstupuje

oblasť Kysúc.

Na Slovensku však pôsobia aj ďalšie euroregióny, ktoré vznikli spontánne ako Karpatský euroregión (Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Ukrajina, Rumunsko), euroregión Váh - Dunaj - Ipeľ (Slovensko a Maďarsko), euroregión Záhorie - Weinviertel - Jižní Morava (Slovensko, Česko a Rakúsko). Ich základným cieľom je naplniť myšlienku People to People (Človek človeku), teda organizovať a koordinovať spoločné aktivity, podporovať spoluprácu na všetkých frontoch, podporovať prípravu a realizáciu špecifických cezhraničných projektov a, samozrejme, spolupracovať s medzinárodnými organizáciami a inštitúciami. Naši českí kolegovia napríklad v rámci CBC už financujú výstavbu cyklotrás.

Čo vás inšpiruje v súvislosti so štrukturálnymi fondmi EÚ?

- Osobne mám veľmi veľké skúsenosti s vedeckovýskumnými projektmi. V rámci spolupráce s EÚ som si uvedomila, že formálna stránka žiadosti o financovanie projektu je mimoriadne dôležitá. Nestačí, ak projekt má dobrú myšlienku, musí byť správne prezentovaný. Ináč môže byť nesprávne poňatý, a takto

stráca šancu

získať finančné prostriedky. Rovnako ako absencia niektorých informácií, ktoré sa nám nezdajú byť dôležité, rozhodujú o zamietnutí. To bol aj motív pre zostavenie spomínanej príručky.

Slovensko má veľký turistický potenciál, ktorý treba rozvíjať.

- Ale máme tu aj niečo iné, a to je myslenie ľudí. Ak sa uskromníme s predstavou, že turistovi stačí doslova „pásť si oči“ po prírode Slovenského kraja alebo po návšteve jaskyne Domice odíde spokojný, ani peniaze z EÚ nič nezmenia. Potenciál musí byť v prvom rade v ľuďoch. My, pracovníci Obchodnej fakulty, považujeme za dôležité vychovávať obyvateľstvo k cestovnému ruchu a na tejto výchove by sme sa chceli v budúcnosti aktívne zúčastňovať.

Rudolfa Vallová