Odporúčania pre Japonsko

Odporúčania najvyspelejších krajín sveta združených v skupine G7, ktoré by zabezpečili kontinuálny rozvoj japonskej ekonomiky, smerujú do oblasti fiskálnej politiky. Hlavným problémom krajiny vychádzajúceho slnka je aj neprimerane vysoký dlh, ktorý podľa predpokladov mohol k marcu 2002 dosiahnuť úroveň takmer 129 % hrubého domáceho produktu. Vzhľadom na túto skutočnosť hovoria o potrebe „pritvrdenia“ rozpočtovej politiky v krajine ako prostriedku nevyhnutného na celkové naštartovanie hospodárstva, ktoré sa v súčasnosti len veľmi pomaly dostáva z predchádzajúceho spomalenia ako dôsledku ázijskej krízy. Kontinuálne klesajúca cenová hladina predstavuje ďalší problém v oživovaní ekonomiky, keď sa vo všeobecnosti predpokladá výraznejší dosah tohto makroekonomického indikátora na stagnáciu rastu hrubého domáceho produktu v porovnaní s prípadným dosahom ochladzovania americkej ekonomiky na Japonsko. Podľa vyjadrenia guvernéra Bank of Japan M. Hayamiho nie je postupné znižovanie cien dôsledkom zvyšujúcej sa deflácie, ale za hlavný faktor považuje výhody plynúce z technologického pokroku. Rovnako pripomenul nevyhnutnú podporu skupiny pri realizácii monetárnej politiky, prostredníctvom ktorej sa BoJ snaží podporovať krehké zotavovanie hospodárstva. Prvou známkou bolo zníženie diskontnej sadzby na 0,35 % z predchádzajúcej úrovne 0,5 % na začiatku februára tohto roka. Odporúčania priemyselne najvyspelejších krajín sveta môžu v blízkej budúcnosti významne posilniť politické tlaky v krajine, týkajúce sa uvoľnenia monetárnej politiky BoJ v kvantitatívnej oblasti. Japonská opozícia považuje za kľúčové stanovenie makroekonomického cieľovania, napríklad v oblasti inflácie alebo rastu peňažnej zásoby. Analytici však považujú zmenu monetárnej politiky v tejto oblasti za nie príliš účinnú, vzhľadom na nízky potenciál podnikového sektora využiť finančné prostriedky, ktorý trvá aj napriek dostatočnej likvidite na trhu.

Aj napriek skutočnosti, že prípadná pomoc ekonomicky najvyspelejších krajín Japonsku nebola na stretnutí v talianskom Palerme prerokovaná, počíta minister financií K. Miyazawa s ich podporou v prípade makroekonomických turbulencií. V priebehu júla - septembra došlo k zníženiu domáceho hrubého produktu až o 0,6 % a opätovný pokles tempa rastu v poslednom kvartáli fiskálneho roku 2000/2001 by mohlo znamenať prechod hospodárstva do recesie.

(M. Tirpák/REUTERS)