Kovbojsky orope a drogách

Prvá cesta Busha v Mexiku

Niektorí sa pozerajú na juh skutočne len s problémami, no Spojené štáty po víkendovej vôbec prvej zahraničnej návšteve svojho predstaviteľa G. W. Busha najmä s príležitosťami ako využiť obrovský potenciál mexických energetických zdrojov. Mexiko, napriek tomu, že je po Kanade až druhým najväčším obchodným partnerom USA a že je Ottawa historicky vždy prvou destináciou novozvoleného amerického prezidenta, dostalo prednosť. „Naše národy sú spojené históriou, rodinami, hodnotami, obchodom a kultúrou. Dnes nám tieto úzke zväzky dávajú bezprecedentnú príležitosť vybudovať partnerstvo, ktoré zlepší život ľudí oboch krajín. Geograficky sme sa stali susedmi. Spolupráca a vzájomné rešpektovanie sa z nás urobia partnerov,“ povedal po rokovaniach s prezidentom Vincentom Foxom jeho americký kolega. Obaja sú síce nováčikmi v prezidentskom úrade, no obaja sa poznajú ešte z čias, keď bol Bush jr. guvernérom za štát Texas. Teraz ho v Mexiku budú poznať ako muža v kovbojských čižmách, ktorý si našiel čas, aby zašiel na ranč Foxa pozrieť jeho „Mamá“. Veď pravdou je, že obaja v uvoľnenej atmosfére - hoci po dodržaní všetkých úvodných formálnych ceremónií - rozobrali bez viazaniek a v kovbojských čižmách hlavné problémy týkajúce sa ekonomickej spolupráce, imigračnej politiky, boja proti pašerákom drog a najmä využitia energetických zdrojov.

Azda bez debaty možno konštatovať, že miliardy dolárov, ktoré prúdia cez Mexiko, sú výsledkom nezákonného obchodu z drog, a teda stále veľkého dopytu Američanov po drogách. Ročný zisk z ich nelegálneho predaja v USA dosahuje 63 mld. USD. Práve Bush sa snažil v tejto súvislosti podporiť mexického kolegu, aby presadil sprísnenie domácej legislatívy, a to s finančnou pomocou USA. Z výsledkov návštevy rovnako nemožno vynechať ani imigračnú politiku, ktorá najviac leží na srdci americkému južnému susedovi. „Spojené štáty môžu mať prospech z práce a snaženia Mexičanov, rovnako ako oni môžu prosperovať vďaka práci na americkom trhu, s americkými investormi,“ tvrdí Fox. A hoci by bolo naivné sa domnievať, že by USA skutočne otvorili svoje hranice či amnestovali tri milióny nezákonne pracujúcich Mexičanov v USA, predsa len bol Bush naklonený súhlasiť s väčším presadzovaním amerického programu pre prisťahovalcov za prácou, v rámci ktorého by Mexičania dostávali jednoročné pracovné povolenia.

Čo za to? Nuž, práve kalifornská kríza predviedla, že aj silné USA môžu mať nedostatok energie. Práve tu Bush ponúkol spoluprácu nielen v oblasti produkcie a podieľania sa na výstavbe nových plynovodov a vedení vysokého napätia vedúcich cez hranice, ale aj podpory Mexika zvýšiť schopnosti výroby a vývozu elektrickej energie a zemného plynu. Kameňom úrazu je však mexické zákonodarstvo. V tridsiatych rokoch sa totiž zaviedla štátna kontrola energie, čo sa stalo aj v minulosti prekážkou plodnejšej spolupráce medzi prezidentmi USA a Mexika. Aj keď prezident Fox by rád privítal zahraničné investície do spomínaného sektora, v prvom rade by sa muselo upraviť príslušné zákonodarstvo a musela by sa uvoľniť aj cesta súkromnému sektoru v oblasti ťažby plynu, ropy či výroby elektrickej energie. Ľudia z ropnej brandže, akými sú prezident G. W. Bush a jeho viceprezident D. Cheney, preto zvolili na Foxa inú taktiku. Bush si totiž nemôže dovoliť podobný neúspech, ako ešte v úlohe guvernéra, keď Texas investoval v Mexiku 4,67 mil. USD, a následne z toho uvidel maximálne 1,55 mil. dolárov. Ako uviedol riaditeľ Mexickej energetickej spoločnosti G. Baker, prezident Bush síce „môže položiť aj teraz na stôl peniaze, ale pravdepodobne vyzve mexický Kongres, aby upravil zákonodarstvo a následne nechal sprivatizovať energetický sektor, čo by bol nový spôsob myslenia“. A ten mal na mysli aj Bush, keď si Mexiko zvolil za prvú destináciu v úrade a požiadal mexického kolegu o zosilnenie prezidentského dialógu, ktorý jeho želanie vypočul: „Viete, že vás považujem za priateľa Mexika, priateľa Mexičanov a môjho priateľa“.

(sb)