Čudné posolstvo Saddámovi

Bezprecedentné útoky kritizoval takmer celý svet

„Saddám Husajn musí pochopiť, že od neho očakávame dodržiavanie dohody, ktorú podpísal po operácii Púštna búrka. Pozorne sledujeme, či vyvíja zbrane hromadného ničenia, a ak to robí, podnikneme náležité kroky.“ Takto lakonicky zdôvodnil zatiaľ najrozsiahlejšie a opäť medzinárodným spoločenstvom neodsúhlasené americko-britské letecké útoky na vytýčené iracké ciele v južnej bezletovej zóne nový prezident USA G. W. Bush. Americký generál G. Newbold bol už trochu opatrnejší, keď poznamenal, že kroky, ktoré sa už podnikli, a to v blízkosti Bagdadu, mali byť „odpoveďou na zintenzívnenie a modernizáciu operácií irackej protivzdušnej obrany“. Táto, podľa G. W. Busha bežná akcia, na ktorej sa predviedlo 24 najmodernejších lietadiel typu F-15, F-16 a F-18 spojeneckých vojsk, si vyžiadali dve obete a dvadsať zranených, samozrejme, z radov civilného obyvateľstva. Stíhačky sa po dvaapolhodinovej sobotnej ukážke vlastných svalov proti komunikačným a kontrolným zariadeniam irackej armády bezpečne vrátili na základňu.

Nuž, svetové spoločenstvo prijalo najnovšie akcie dosť rozpačito a povedzme otvorene, viac s kritikou (najmä traja členovia BR OSN - Francúzsko, Rusko a Čína), ako pochvalou. Tú si vyslúžili najmä od kandidátov ašpirujúcich na členstvo do severoatlantickej aliancie, medzi nimi aj Slovenska, no a, samozrejme, útoky s pochopením zobral na vedomie aj britský partner (člen BR OSN), veď sa na nich osobne zúčastnil. Nový prezident USA síce naznačil, že by rád dokončil posolstvo otca a urobil poriadok s irackým „diktátorom“, a na tom základe bude postupovať na Strednom východe dostatočne tvrdo. Avšak útoky sa neuskutočnili ako samostatný akt, ale pod hlavičkou spojeneckých vojsk, a tak ich zrejme pri hodnotení bude treba aj vnímať. Okrem toho zostáva tiež na uváženie, či jediným cieľom bola skutočne len „ochrana pilotov a posádok hliadkujúcich v bezletových zónach vo vzdušnom priestore Iraku“

Len na okraj, sporadické špacírovanie sa amerických a britských stíhačiek (ktoré OSN vlastne nikdy oficiálne nepovolila) nad dvoma rovnobežkami vykolíkovanými cez Irak, prinieslo do konca minulého roka 317 obetí a 954 civilistov sa zranilo. Po víkende k nim pribúdajú ďalšie.

Iracký vodca Saddám Husajn už odvetnými akciami, a to hneď na vode, na súši i na zemi, pohrozil. Sobotňajšie útoky totiž považuje za porušenie medzinárodného práva, teda v duchu ruskej kritiky, ktorá spolu s čínskou a francúzskou diplomaciou vyjadrila ľútosť aj nad obeťami, keďže suverenita, územná celistvosť a nezávislosť Iraku by sa mali rešpektovať (Čína), teda americko-britský postup vyvoláva politické napätie, ktoré je škodlivé pre konečné riešenie irackého problému (Francúzsko). Nespokojné zostalo aj Nemecko, keďže o akcii ho ani jeden z partnerov neinformoval, a to bez ohľadu na to, že podľa britskej strany sa ďalšie akcie nepripravujú. Samozrejme, len v tom prípade, ak by to Irak nechalo ľahostajným, resp. maximálne by pokračoval v ústnej kritike. A to zostáva otázne.

(sb)