Bola by to predčasná smrť

Komentuje Zdena Rabayová

Poslanecký návrh zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, ktorý už prerokovali kompetentné výbory parlamentu, vyvoláva veľa diskusií. Dokonca aj zelených či odborníkov v životnom prostredí rozdelil na dva tábory. O čo v ňom teda ide? V skratke povedané o návrat k výnimkám, hoci rezort životného prostredia ich zo zásady odmieta. Posledným kompromisom, pred ktorý bolo terajšie vedenie ministerstva životného prostredia hneď po voľbách postavené, bola práve novela zákona o ochrane ovzdušia z roku 1992. Podľa pôvodného zákona mali existujúce zdroje znečistenia do 1. januára 1999 čas na to, aby sa vtesnali do prísnejších limitov. Napriek tomu viacerí ani počas siedmich rokov nestihli uskutočniť potrebné opatrenia. A tak hrozilo, že sa viac ako jedna tretina energetických zdrojov musí zatvoriť. Preto sa kompetentní rozhodli pre ústupok a termín vtesnania sa do prísnejších limitov presunuli do 31. decembra 2006. Zároveň pritlačili znečisťovateľov, aby začali investovať do zníženia emisií škodlivín čo najskôr. Konkrétne takým spôsobom, že ak nič nebudú robiť, tak z roka na rok musia platiť vyššie poplatky. Tie sa majú zvyšovať oproti roku 1998 do roku 2006 až 32-krát. Žiaľ, po dvoch rokoch ich stupňovania je jasné, že zvolený variant znamená predčasnú smrť slovenského baníctva.

Útlm ťažby hnedého uhlia je v SR rozplánovaný do roku 2030. No výška poplatkov odradí odberateľov uhlia skončiť odber oveľa skôr. Prečo? Slovenské elektrárne by napríklad museli v tomto roku za znečisťovanie v elektrárňach, ktoré používajú slovenské uhlie, platiť 72 mil. Sk, na budúci rok 112 mil. Sk a v roku 2006 až 1,18 mld. Sk. Logicky by neefektívne zdroje, hlavne dva bloky v Elektrárni Nováky Zemianske Kostoľany (tie ho odoberajú) zatvorili alebo začali dovážať uhlie z Česka. Preto poslanecký návrh navrhuje stabilizovať výšku poplatkov na úrovni roku 2000, a to až do roku 2006. Slovenské elektrárne totiž nemajú na okamžité investície do zníženia emisií a uvedené bloky v Zemianskych Kostoľanoch už dožívajú. Hoci aj ostatné argumenty ministerstva životného prostredia proti poslaneckému návrhu (zníženie príspevkov do Štátneho fondu životného prostredia, demoralizujúci účinok, negatívny signál v rámci integračného snaženia atď.) sú principiálne, naplnenie hrozby 4000 nezamestnaných baníkov bude pri schvaľovaní v parlamente určite silnejší argument. Napriek tomu, že aj vláda SR mala k poslaneckému návrhu zamietavé stanovisko. Dokonca aj predkladatelia poslaneckého návrhu súhlasia s tým, že ide o nesystémové opatrenie a nebezpečný precedens.

Vytvorené: 15.01.2001 Zmenené: 16.01 15:1