V centre pozornosti bunky

Rozhodnutie hornej komory britského parlamentu - Snemovne lordov - povoliť v obmedzenej miere experimenty s klonovaním ľudských buniek znamená, že Británia je prvou krajinou na svete, v ktorej zákon umožňuje tento kontroverzný typ výskumu.

Vedci nesmú klonovať ľudské bytosti, no môžu vytvárať ľudské embryá a využiť ich bunky na skúmanie celého radu chorôb. Tento výskum sa zameriava na tzv. kmeňové bunky, z ktorých sa môže vyvinúť akékoľvek zo zhruba 300 druhov tkaniva v ľudskom organizme.

Vedci veria, že kmeňové ľudské bunky budú môcť využiť pri liečení chorôb - napríklad mozgové ochorenie známe ako Parkinsonova choroba - je výsledkom úbytku špecifických mozgových buniek. Ak bude možné z kmeňových buniek vypestovať náhradné bunky, a potom ich transplantovať do mozgu pacienta, bolo by azda možné túto chorobu liečiť, dokonca aj vyliečiť.

Problémom však sú kmeňové bunky. Nachádzajú sa síce v organizme každého človeka, no kmeňové bunky z organizmu dospelého človeka majú len obmedzený potenciál vyvinúť sa do rozličných typov tkaniva, zatiaľ čo kmeňové bunky zo zárodku sú schopné vyvinúť sa do akéhokoľvek typu buniek.

Zárodočné kmeňové bunky možno odobrať z každého embrya, no je tu riziko, že organizmus pacienta ich odmietne ako cudzie, čo je problém každej transplantácie orgánu. Technika klonovania však umožní odobrať bunku pacienta a z nej vytvoriť embryo, ktoré potom poskytne kmeňové bunky identické s tkanivom pacienta.

Nový zákon schválený parlamentom umožní výskum, ktorý by mal ukázať, či sa nádeje vedcov spájané s kmeňovými bunkami môžu zmeniť na realitu. No striktná kontrola bude zaručovať, že embryá, ktoré klonovaním vzniknú, sa budú vyvíjať maximálne do veku dvoch týždňov.

(dan)