Rabovanie mora

Moderní hľadači pokladov mora sa dnes už nepodobajú ošľahanému francúzskemu dobrodruhovi Cousteauovi. Nosia biele obleky a pred meno si píšu doktorské tituly. Vydávajú sa v expedičných lodiach nad hlbiny oceánov a v snahe nájsť účinné látky proti rôznym chorobám bezohľadne plienia ich flóru a faunu.

Mary Garsonová, vedecko-výskumná pracovníčka v oblasti biochémie na univerzite v americkom Queenslande, sleduje už dlhší čas škody, ktoré spôsobuje farmaceuticky výskum morí a verejne proti nim protestuje. Tvrdí, že na rozbory hľadaných účinných látok sa použijú iba dve percentá organizmov a živočíchov, ktoré uviaznu v sieťach „výskumníkov“. Ostatné zomierajú zbytočne. Vo väčšine prípadov vedci nemajú ani tušenie, či ide o vzácne alebo bežné organizmy. A pritom musia rátať s tým, že komerčný výskum niektoré druhy úplne vyhubí.

Iba jeden z niekoľko tisíc rozborov objaví liečivé látky. Námaha sa však farmaceutickým koncernom vypláca. V Spojených štátoch sa už niektoré prírodné látky získané z morských živočíchov skúšajú aj na zvieratách i ľuďoch. Patrí k ním napríklad squalamin zo žralokov, ktorý je považovaný za preventívny prostriedok proti infekciám, či výťažok z morských slimákov s názvom SNX 111, pôsobiaci proti bolestiam.

Nové preparáty vynášajú na trhu ročne viac ako desať miliónov mariek. Škody sú však nevyčísliteľné. Pred niekoľkými rokmi napríklad americkí výskumníci „spracovali” tisíc šesťsto kilogramov morských zajacov, aby z nich nakoniec získali iba desať miligramov bielkovinovej látky Dolastatínu 13, ktorá má pôsobiť proti rakovine kože.

A tak na vedeckom nebi prebiehajú prudké boje o spôsob výskumu a vývoja. Aby v snahe pomôcť dnes jedným, sa nenávratne zničili vzácne živočíchy a rastliny, ktoré budú chýbať generáciám budúcim.

(mb)