Veda na akademickej pôde živorí

Z toho najhoršieho ich zachraňujú zahraničné granty

Niet u nás rezortu a oblasti, kde by sa neskloňoval význam slova podvyživené. Zle sú na tom podniky, zdravotníctvo i školy. Vysoké školstvo často nemá ani na bežnú prevádzku, nie to ešte na činnosti, ktoré síce k nemu všade vo svete patria. Hovoríme o výskume a vede, o odboroch, ktoré sú na akademickej pôde vo vyspelých krajinách nositeľkami technického pokroku a v neposlednom rade aj zdrojom príjmov školy a jej pracovníkov. Skúsenosti slovenských vysokých škôl v tomto smere potvrdzujú, že

podiel vedy

sa na nich znižuje. Jednou z mála možností zostáva zapájanie sa vedeckých pracovníkov do spoločných projektov s EÚ a niektorými podnikmi, ktoré na to ešte majú. Napríklad Univerzite M. Bela v Banskej Bystrici sa takto podarilo z medzinárodných projektov získať vlani vyše 2,8 mil. Sk a aj vďaka tomu mohlo 35 študentov a 12 pedagógov cestovať do zahraničia. Najviac mimorozpočtových prostriedkov získala Ekonomická fakulta. Na publikovanie dáva škola ročne 40 percent rozpočtových prostriedkov a zvyšok financujú z mimorozpočtových zdrojov. V Žilinskej univerzite na tomto poli spolupracujú so Železnicami SR, Slovenskou správou ciest a s niektorými zahraničnými firmami ako je Siemens a Volkswagen. Menej známe je napríklad, že v Žiline riešili projekt technologického vybavenia tunela Branisko. Vedeckovýskumnú základňu TU Zvolen pred rokom tvorilo 308 pracovníkov a prevažnú časť riešiteľských kapacít venovali grantovým projektom.

Aj keď po roku 1998 škola hodnotila mierne zlepšenie vo finančnom zabezpečení vedeckovýskumnej činnosti, pridelené prostriedky nepokryli jej požadované materiálne zabezpečenie. V roku 1999 zaznamenali mierne oživenie požiadaviek výrobných podnikov na riešenie úloh, tie však mali prevažne len servisný charakter. Viacročný deficit finančných zdrojov na vedecký výskum sa v škole prejavuje i nedostupnosťou testovacích zariadení. Inštitúcie, ktoré ich vlastnia, neraz účtujú za ne neúnosné sumy. Stáva sa už pravidlom, že v období prvého štvrťroka provizórne financovanie čiastočne alebo

úplne zastaví

niektoré práce pri riešení výskumných projektov. Znepokojuje i odchod mladých, talentovaných pracovníkov, ktorí odchádzajú na lepšie platené miesta a takmer nemožné je za súčasných podmienok získať na dlhodobejší pobyt zahraničných špičkových odborníkov. Aj napriek uvedeným problémom však vo Zvolene v roku 1999 skončili 17 grantových, 2 vedecko-technické a 18 inštitucionálnych projektov.

Skúsenosti vysokých škôl hovoria o tom, že viaceré aktivity idú často mimo nich a unikajú im tak prostriedky, ktoré by mohli využiť na vlastnú vedeckú činnosť. Príkladom je množstvo vzdelávacích firiem, ktoré profitujú na mozgovom potenciáli univerzít. Lákavou možnosťou naďalej zostávajú najmä medzinárodné projekty EÚ. V poslednom čase sa situácia v tomto smere mení a aj pri nich sa začína vyžadovať podiel na spolufinancovaní. Keďže však školy, ako je známe, vstúpili do nového roka

s veľkým dlhom,

nemôžu si to dovoliť. Majú však snahu, aby veda a výskum mohli prežívať aj nezávisle od zdrojov štátneho rozpočtu. Do akej miery sa to podarí a aká bude ich budúcnosť na akademickej pôde, rozhodne i legislatíva a podľa niektorých pozorovateľov aj lobovanie na prospech vysokých škôl v parlamente.

Peter Farárik