Metódy ako v súkromnom sektore

Súčasné trendy financovania výstavby diaľnic

Je zrušenie Štátneho fondu cestného hospodárstva v súlade s princípmi EÚ a OECD? Slovensko sa stalo členom OECD, chystá sa do EÚ a preto by malo prijímať rozhodnutia, ktoré sú v súlade so zásadami, ktoré sa v týchto štátoch uplatňujú. Zrušenie Štátneho fondu cestného hospodárstva a jeho transformácia do kapitoly ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií takouto zásadou určite nie je. Naopak, presadzuje dirigizmus štátu v trhovej ekonomike dávno opúšťaný. Spoločným princípom nových foriem financovania je snaha presunúť celú alebo aspoň podstatnú časť financovania výstavby diaľnic mimo štátny rozpočet a zabezpečiť maximálnu účasť súkromného investičného kapitálu. Vychádza sa zo skutočnosti, že diaľnica poskytuje dopravné služby, ktoré majú svoju cenu, a za ktoré (ak ich štát prizná), je možné aspoň sčasti financovať nové diaľničné úseky. Hľadajú sa preto metódy a postupy na spoločné financovanie (štátne a súkromné), pričom výška súkromného financovania úmerne odľahčuje štátny rozpočet.

Na aplikáciu tohto modelu financovania diaľnic je nevyhnutné vypracovanie a

uvedenie do praxe zásady, ktoré sú zároveň podstatou trhovej ekonomiky vrátane finančného manažmentu. Priamym výberom (mýtne, nálepky) získavať od cestnej dopravy prostriedky, ktoré sa použijú na financovanie údržby a čiastočne aj na výstavbu diaľnic či splácanie úrokov a istín pôžičiek. Užívatelia diaľnic však za takéto platby

majú právo

požadovať aj poskytovanie potrebných služieb vrátane kvality diaľnic a diaľničnej vybavenosti. Princípom je, že získané prostriedky od motoristov pôjdu cielene do správy diaľnic a nie do štátneho rozpočtu. V štátnom rozpočte by sa totiž mohli použiť aj na financovanie neefektívnej štátnej byrokracie. Z dôvodu celkového zaťaženia motoristov však spoplatnenie diaľnice musí byť stanovené v súlade s výberom cestnej a spotrebnej dane zo spotreby palív a mazív a DPH zahrnutú v cene automobilov, ako jeden komplexný celok.

Cestný fond umožňuje kumuláciu a efektívnu správu všetkých finančných zdrojov získaných od užívateľov diaľnic. Ide o prostriedky získané zo spoplatnenia diaľnic, ale aj prostriedkov z cestnej a zo spotrebnej dane (na základe zákona o fonde), DPH z predaja automobilov a správnych poplatkov (nájom za čerpacie stanice, motoresty atď.). Takýto zdroj financií sústredený v jednom finančnom fonde už umožňuje získavať potrebné prostriedky

na výstavbu

diaľnic z investičných bánk, pričom ručením bude peňažný tok (cash-flow) cestného fondu. Aj keď štátna záruka bude musieť naďalej existovať (diaľnice sú vo vlastníctve štátu), splácanie úrokov, istín či dodávateľského úveru bude úplne či čiastočne prostredníctvom cestného fondu možné. Možné sú pritom aj ďalšie techniky, ako je koncesný spôsob výstavby niektorých úsekov formou BOT Transform kde môže súkromné konzorcium postaviť diaľnicu za vlastné, tridsať rokov prevádzkovať a vyberať mýtne a následne odovzdať štátu. Takýto model sa aplikuje vo Francúzsku, v Taliansku, Portugalsku, Slovinsku, Maďarsku a pripravuje sa v Poľsku. Štát pritom

reguluje mýtne,

aj keď čistá forma modelu BOT zatiaľ na Slovensku nie je reálna (nízky počet dopravnej záťaže), jeho modifikácia podobne ako v Slovinsku však možná je. Alternatívou môže byť tzv. tieňové mýto, kde nie je priamy výber, ale cestný fond koncesionárom uhrádza poplatky na základe intenzity dopravy. Forma spoplatnenia môže byť klasická (priamy výber), elektronická (automatická evidencia) alebo prostredníctvom nálepiek.

Metóda umožňuje poskytovať pôžičky na konkrétne diaľničné úseky. Tie musia vyhovovať kritériám dopravnej záťaže, vplyvu na životné prostredie a ekonomických analýz. Splnením týchto podmienok sa však dajú získať pôžičky (napríklad EIB – Európska investičná banka), ktorých úroková miera je nižšia ako pri predaji štátnych dlhopisov, kryjúcich schodok štátneho rozpočtu. Okrem pôžičiek sa na konkrétne projekty dajú dokonca získať

nenávratné granty

PHARE, ako napríklad na úsek diaľnice v Bratislave Mierová – Senecká v hodnote takmer 650 mil. Sk.

Zásada verejného a súkromného spolufinancovania – PPP (Public Private Partnership) je prioritou práce Európskej komisie v období posledných piatich–šiestich rokov a uplatňuje princíp zakomponovania súkromného kapitálu do financovania výstavby diaľnic. Potreba aplikácie sa zdôvodňuje najmä:

- nedostatkom finančných prostriedkov štátu na projekty infraštruktúry

potrebou zníženia štátneho dlhu,

- iniciatívou štátu stimulovať rozvoj ekonomiky prostredníctvom súkromného sektora.

Princíp spočíva vo vzájomnej kooperácii verejného a súkromného sektora. Štát garantuje dopravnú politiku, projektovú prípravu, výkup pozemkov a príslušné povolenia (územné rozhodnutie, stavebné povolenie), súkromný sektor financie, výstavbu a prevádzku. Sám

výber mýtneho

priamo na diaľnici však nie je podmienkou PPP, ale spoplatnenie (rôznej formy) áno. Formu spoplatnenia určuje štát a je súčasťou zmluvy (na konkrétny projekt) so súkromnou spoločnosťou. Cieľom správy štátneho majetku je používať také metódy a aplikácie, aké sa používajú v súkromnom sektore. Využívajú sa prvky inžinierskych metód s praktikami obchodného manažmentu a ekonomickej efektívnosti. Pri dopravných stavbách sa

kladie dôraz

najmä na spokojnosť užívateľskej verejnosti, napríklad s bezpečnosťou diaľni(šmykľavosť vozoviek, vyjazdené koľaje, dopravné značenie), dopravným komfortom (informačný systém, obslužné zariadenia), ale aj vplyvom diaľnic na zlepšenie životného prostredia.

Niektoré z týchto zásad sa už na Slovensku aplikujú. Máme Štátny fond cestného hospodárstva, čiastočne sú spoplatnené diaľnice a využíva sa projektové financovanie. Treba doriešiť problematiku Asset Managementu (môžu sa využiť prvky Systému hospodárenia s vozovkou - Pavement Management System, ktorý už na Slovensku niekoľko rokov úspešne pracuje).

Prof. Ing. Ján Mikolaj, CSc.

Žilinská univerzita