Nastala éra euromanažmentu a globmanažmentu

Praktické odporúčania manažérom vyššej dimenzie

Organickou súčasťou výchovy a vzdelávania nielen na univerzitách, ale aj v učiacich sa organizáciách v Európe na vstupe do 21. storočia je aj štúdium manažmentu. Táto celoživotná edukácia sa odohráva v línii rozvoja euromanažmentu a globálneho manažmentu v kontexte s rozvojom globálneho vodcovstva (global leadership). Platí to aj na slovenské podmienky? Aké dispozície má mať euromanažér? Akú prípravu v tomto smere absolvovali naši vodcovia a riadiaci pracovníci na všetkých úrovniach manažmentu?

Manažment je veda, umenie, proces i profesia. Je to teória i prax riadenia v trhových podmienkach rozvoja ekonomiky a spoločnosti, ktorá má mať aj primeraný sociálny a ekologický rozmer. V dnešnom svete dominuje procesná interpretácia manažmentu, komplexné a systémové fungovanie manažérskych činností, čiže synergické efekty z praktického pôsobenia špeciálnych manažmentov (manažment ľudských zdrojov, znalostí, TQM, predvýrobných procesov, marketingu, inovácií, zmien atď.).

Manažment je dominantným fenoménom oživenia, prežitia, rozvoja, rastu i dlhodobej prosperity učenlivých organizácií aj štátu ako integrovaného celku v integrujúcej sa Európe. Je to v konečnom dôsledku kľúčový prostriedok, ktorý ovplyvňuje

rast či pokles

životnej úrovne, teda toho najdôležitejšieho cieľa súčasnej bezprecedentnej transformácie našej ekonomiky a spoločnosti, ale aj formujúcej sa Európy. Úspešný vstup Slovenska do OECD či príprava na vstup do EÚ alebo iných zmysluplných svetových štruktúr predstavuje významný prostriedok na dosiahnutie uvedeného hlavného cieľa. Tento vstup (i ostatných krajín V4) sa teda logicky spája s flexibilnou adaptáciou na podmienky euromanažmentu. Je to nová výzva pre našich lídrov a manažérov ziskovej i neziskovej sféry, vodcov a riaditeľov na makro-, mezo- i mikroúrovni. V USA žijúci vyše osemdesiatročný klasik svetového manažmentu rakúskeho pôvodu P. F. Drucker nedávno zdôraznil, že rozvoj manažmentu sa týka všetkých organizácií – vrátane ministerstiev, úradov, univerzít, nemocníc, divadiel, cirkví a podobne. Mnohé z nich majú hlboko zakorenené, prežité koncepcie i operatívne riadiace postupy. V súčasných podmienkach novointegrujúcej sa Európy je nevyhnutné zvládnuť a prakticky uplatňovať koncepciu euromanažmentu a prepojiť ju s globálnym vedením a riadením typickým pre vstup do tretieho tisícročia.

Euromanažment je zmysluplná

riadiaca činnosť,

ktorá sa cieľovo-programovo tvorí a prakticky uplatňuje v súlade s typickými európskymi štandardami. Ide tiež o synergiu plánovacích, informačných, rozhodovacích, organizačných, motivačných/stimulačných, kontrolných, hodnotiacich a ostatných manažérskych funkcií (činností, subprocesov). Takéto kvalitatívne nové, cieľavedomé pôsobenie subjektu riadenia na objekt, budú musieť čoskoro naplno vykonávať aj slovenskí manažéri s novou kvalifikáciou – euromanažér, čiže globmanažér. Je to vodca, riadiaci pracovník, ktorý má mať prirodzený talent, vodcovské schopnosti, komplexnú kultúru, etické návyky, štandardnú európsku kvalifikáciu, globálne a prevažne strategické myslenie, dostatočnú (najmä zahraničnú) prax, adekvátne manažérske zručnosti, profesijnú zdatnosť, perfektné jazykové dispozície, ale aj primeranú neuropsychickú a fyzickú odolnosť. Jednoducho povedané, myslenie a konanie tohto vodcu či manažéra má celosvetové dimenzie.

Globmanažér dosahuje teda štandardné parametre euromanažéra, ale jeho poznatkový a praktický

akčný rádius

má širší, globálny, mondiálny záber. Logicky sa teda očakávajú od neho aj väčšie pragmatické efekty pre danú organizáciu XYZ, ale aj pre Slovensko a EÚ ako celok. Bežne zaužívané úlohy riaditeľov včerajška idú teda postupne do útlmu, čo platí najmä pre postkomunistické krajiny. Inovačný dynamizmus, moderné informačné technológie a veľká rýchlosť dejov vo všetkých oblastiach života a práce ľudí zasahuje významne najmä oblasť vedenia ľudí a riadenia procesov, vecí a vzťahov medzi nimi. Manažéri v jednotlivých európskych štátoch musia zvládnuť špecifiká euromanažmentu a dobre poznať trendy a metódy globálneho vodcovstva, tendencie vývoja globálneho manažmentu a pružne ich implantovať do konkrétnych a špecifických podmienok danej organizácie v tej-ktorej krajine. Inými slovami, euromanažéri musia byť schopní riadiť organizácie minimálne v rámci Európy, a to v nových podmienkach fungovania internetu, e-biznisu, novej sieťovej ekonomiky, globálnej hyperkonkurencie.

Euromanažment i globálne vodcovstvo silne determinuje a ovplyvňuje najmä intenzívny nástup fenoménu znalostí či znalostného manažmentu (knowledge management). Kľúčové postavenie majú teda lídri, manažéri i zamestnanci, ktorí disponujú širokospektrálnymi znalosťami, know-how, informáciami. Sú to

šedé eminencie

organizácií či krajín, špičkoví vedci, pedagógovia, výskumníci, stratégovia, prognostici, konštruktéri, technológovia, projektanti a iní vysoko erudovaní odborníci, experti. Ich výraznou črtou je univerzalizmus, ktorý vytláča úzku špecializáciu, čo si musia zafixovať najmä školy, univerzity. Kým pojem globmanažér je nový, termín euromanažér sa prvýkrát objavil v roku 1992 v programe EÚ. Konštatovalo sa, že veľká časť lídrov a manažérov nespĺňala požiadavky dynamického rozvoja budúcej Európy v prieniku do celého sveta. Globmanažmentom sa sleduje zámer nevyhnutného širšieho ako európskeho zamerania podnikateľských aktivít i samotného strategického manažmentu. To je veľmi aktuálne aj pre našich vodcov a riaditeľov na všetkých stupňoch riadenia, ktorí by mali teoreticky aj prakticky zvládnuť minimálne tzv. desatoro euromanažéra a ďalšie jeho atribúty.

Desatoro vedomostí,

zručností, spôsobilosti a praktík európskeho manažéra v kontexte vývoja trendov globmanažmentu je zhruba takéto:

1. Vedieť formulovať víziu, misiu, prognózy, stratégiu, biznisplány, personálne, časové, inovačné a ostatné akčné plány organizácie.

2. Múdro viesť a motivovať ľudí, zlepšovať ľudské zdroje, manažovať tímy tvorcov, realizátorov i kooperantov. To všetko v záujme ich spokojnosti, ale aj spokojnosti zákazníkov doma, v Európe, vo svete.

3. Rešpektovať progresívne princípy a rozvíjať poznatky vedy, technológií, výskumu, vývoja, edukácie, ochraňovať know-how, poznatky pre súčasných spolupracovníkov i pre budúce generácie.

4. Celý život sa individuálne, ale aj tímovo vzdelávať a viesť k tomu spolupracovníkov (vrátane „R“ kategórie zamestnancov).

5. Vedieť počúvať, rokovať, vyjednávať, komunikovať, pružne a relevantne rozhodovať v záujme dosahovania cieľov organizácie v kontexte s víziou štátu.

6. Ovládať popri najnovšej teórii generálneho manažmentu aj príslušné špeciálne manažmenty, najmä metódy marketingu, prieskumu a výskumu trhov a moderné techniky predaja s využitím IT (internetu, supermobilov a pod.).

7. Mať rozhľad v oblasti ekonómie, manažérskeho účtovníctva, financií, ale aj práva, histórie, politológie, psychológie, sociológie, filozofie, etiky, viery, psychohygieny, zdravovedy (medicíny), kultúry, environmentalistiky atď.

8. Rozumieť väzbám predvýrobných, výrobných a povýrobných procesov a operácií, princípom horizontálneho manažmentu či väzbám mikro-, mezo-, makro- a megasféry s dosahom na globálnu superkonkurenciu a budúci život ľudskej civilizácie.

9. Bežne riadiť prostredníctvom osobného kontaktu i cez moderné infokomunikačné, telekomunikačné technológie (ITT), pracovať s intranetom/internetom, e-mailom, ostatnými najnovšími mobilnými a tzv. vysokými technológiami.

10. Ovládať aspoň jeden-dva svetové jazyky (najmä angličtinu, nemčinu, ale zužitkovať i ruštinu a iné jazyky). Aj prostredníctvom týchto prostriedkov stále sledovať nové paradigmy a trendy rozvoja manažmentu a vedenia ľudí.

Euromanažment aj globálny manažment majú významnú interdisciplinárnu a interkulturálnu dimenziu. Teda euromanažéri musia rešpektovať, čiže preklenúť dané národné, historické, politické, kultúrne, náboženské, ekonomické a iné špecifiká. Pritom sa nesmie tlačiť na eliminovanie národnej identity v krajine pôsobenia, ale pružne, flexibilne a pozitívne meniť najmä pracovné návyky, disciplínu, a tým postupne aj životný štýl a celkovú kultúru zamestnancov. Pritom sa majú tvorivo aplikovať štandardné

svetové metódy,

nástroje a techniky najmodernejšieho vodcovstva a manažmentu, „našívať“ ich na mieru danej krajiny a firmy. Nevyhnutné je poznať nové princípy a paradigmy (vzory či „vzorce“) globálneho riadenia. Odporúča sa študovať svetové manažérske periodiká. Napríklad O. Arias na margo tejto problematiky výstižne uviedol, že ak sa globalizácia nemá obrátiť proti civilizácii, vyžaduje novú, všeľudsky dôstojnú, humánnu, etickú paradigmu: „Naši vodcovia musia pochopiť, že 21. storočie nemôže prežiť s etikou 20. storočia.“ To platí v plnej miere aj pre postkomunistické krajiny transformujúce sa smerom k právnemu štátu, reálnej demokracii, sociálno-ekologicky orientovanej kvalitatívne novej trhovej ekonomike nového tisícročia.

Túto i viaceré ďalšie nové paradigmy si musia tiež dobre uvedomiť mnohí tzv. technokrati v riadení, ktorí nerozlišujú významné diferencie ani medzi automatickým riadením a manažmentom či vedením ľudí. Iba vzájomnou symbiózou a synergiou týchto typov riadenia, prípadne „orgánov“ nového „organizmu“ štátu či učiacich sa organizácií, možno dosahovať vytýčené pozitívne synergické efekty a strategické i krátkodobé ciele.

Hlavné ciele euromanažmentu v intenciách rozvoja globálneho vodcovstva, teda logicky aj zámery výchovy a vzdelávania (euro)manažérov, sú predovšetkým tieto:

- Integrovať Európu, budovať funkčnú štruktúru EÚ vrátane štátov strednej a východnej Európy, aj prostredníctvom vytvárania globálnych partnerstiev lídrov, manažérov, vedcov, pedagógov, intelektuálov, študentov, aj študentov euromanažmentu.

- Prispieť k rozvoju a rastu prosperity, efektívnosti, kvality, kultúry, vzdelanosti a profesionality ľudských zdrojov v ziskových i neziskových organizáciách – v primárnej, sekundárnej, terciárnej i kvartálnej sfére.

- Dosiahnuť čo najskôr výrazný rast životnej, vzdelanostnej a kultúrnej úrovne ľudí v postkomunistických štátoch vrátane väčšiny obyčajných ľudí v Slovenskej republike.

- Zvýšiť konkurencieschopnosť európskych organizácií a vôbec EÚ ako budúceho integrovaného celku vo vzťahu k USA, Ázii, ostatnému svetu (možno superprioritný cieľ).

Výchovu a rekvalifikáciu manažérov treba teda nasmerovať na celoplanetárne súradnice vývoja, ktoré sa nesú v znamení „odľudšťovania“ ekonomiky a potierania prírodných, etických a božích zákonov. Vodcovia a manažéri musia preto dostať

„novú krv“ do sŕdc

a končatín nových podnikateľských organizmov, ktorá postupne zmení ich mentalitu, tradičné správanie a vlastnosti orientované len na zisk, a to „aj cez mŕtvoly“!

Medzi významné atribúty, znaky či vlastnosti euromanažéra možno zaradiť ešte aspoň tieto:

- Zvládnuť proces trvalého etického a múdreho sebaovládania, sebariadenia (selfmanagement).

- Schopnosť múdro viesť, vlastným príkladom navigovať a pozitívne motivovať ľudí smerom k morálnemu konaniu, k altruizmu, starostlivosti aj o dobro iných, ku konaniu typu výhra-výhra (win-win). Na to má slúžiť i praktická aplikácia tímingu, otvorenie sa tímovej práci v celej organizácii a v štáte či EÚ ako celku.

- Ustavične trénovať aj bezprostrednú komunikatívnosť s ľuďmi, spôsobilosť počúvať ich, rokovať, vyjednávať, tvorivo, partnersky, moderátorsky pracovať primárne s ľuďmi a sekundárne s informačnými technológiami.

- Transformovať znalosti a inteligenciu ľudí na čo najvyššiu sofistikáciu a tvorbu pridanej hodnoty produktov (výrobkov, služieb).

- Sústavne klásť zreteľ na globalizáciu, internacionalizáciu, celosvetový obchodno-podnikateľský a manažérsky záber, a pritom efektívne využívať aj internet, ISDN a iné moderné prostriedky a technológie e-biznisu, teda konania virtuálnych konferencií, edukačných a iných adekvátnych etických aktivít.

- Schopnosť orientovať sa v záplave informácií, vyberať si len relevantné informácie, súhlasiť s nimi po horizontále, vertikále i diagonále v rámci organizácie i mimo nej pravdivo a rýchlo informovať spolupracovníkov, publikovať v odborných časopisoch, v médiách, v rozhlase, v televízii, prednášať na medzinárodných konferenciách, zúčastňovať sa na veľtrhoch, výstavách a pod.

- Zdokonaľovať sa v cudzích jazykoch, počúvať adekvátne relácie v elektronických médiách v angličtine, nemčine, postupne písomne (internet) i ústne komunikovať.

- Ustavične sa všestranne vzdelávať, študovať aj disciplíny blízke manažmentu (medicínske vedy), navštevovať dištančné či virtuálne kurzy manažmentu, tréningy kreativity, asertivity, cibrenia zdravého sebavedomia, pozitívneho myslenia až po MBA štúdium a ďalšie adekvátne tréningové aktivity vrátane zdokonaľovania fyzickej kondície (plávanie, tenis, sauna, turistika, joging) a pravidelných návštev koncertov, divadelných predstavení atď. To je totiž vyvážený

štýl života

a práce vodcov a manažérov v Európe i vo svete.

Tzv. špirálový kariérny rast euromanažéra znamená, že hneď po získaní určitých skúseností a adekvátneho postavenia v organizácii ABC zmení manažér zamestnávateľa, odbor, odvetvie, región, ba dokonca štát. A tento postup sa takpovediac po špirále smerom hore opakuje. So špirálovou kariérou sa spája i adekvátny koučing. Paralelný tímový koučing znamená, že špičkoví, vysoko flexibilní a adaptabilní manažéri európskeho či svetového formátu budú v budúcnosti súbežne pracovať v niekoľkých rozličných tímoch, viesť ich či radiť im, koučovať ich, ale aj niesť zodpovednosť i tzv. multiriziká. Napr. môže ísť o súbežné riadenie tímov v elektrotechnickom podniku, na fakulte, vo výskumnom ústave pre rozvoj informatiky, a to aj v rôznych štátoch a na rôznych úrovniach manažmentu. Euromanažment sa podľa niektorých odborníkov najviac spája so stredným manažmentom (middle management). Odporúča sa hľadať a nachádzať tento kvalitatívne nový typ manažérov najmä v radoch riaditeľov divízií, závodov, vedúcich prevádzok, odborov, teda riaditeľov výskumných ústavov, vedúcich katedier a podobne. Iní experti zasa potierajú význam stredného manažmentu práve v súvislosti s masovou implementáciou informačných technológií. Naši manažéri

strednej línie

sú podľa mojej mienky potrební práve v kontexte s budovaním a zabehnutím systémov intranet/internet, prípadne SAP R3 a iné. Je to aj súčasť vzdelávacích programov mnohých manažérskych škôl, fakúlt informatiky a pod. Podstatné informácie pre postgraduálne, doktorandské a iné relevantné nadstavbové štúdium, aj pre technické, právnické a ostatné východiskové špecializácie sú najmä tieto:

- Titul MBA (Master of Business Administration) je titul asi na úrovni magistra a všeobecne sa považuje jeho získanie v renomovanej vzdelávacej inštitúcii za solídnu prípravu v oblasti manažmentu.

- Európska škola manažmentu (EŠM) v Berlíne poskytuje možnosť štúdia moderného euromanažmentu. Bola založená v Paríži a program MBA sa študuje za úplatu v štyroch jazykoch (aj s možnosťou prípadného striedania miest štúdia) - v nemčine (Berlín), v angličtine (Cambridge), vo francúzštine (Paríž), v španielčine (Madrid) atď.

- Tituly a štúdium MBA neboli (v 1/2001) v platnom slovenskom zákone o vysokých školách.

- Aj v SR však bolo možné študovať MBA štúdium - najmä v NCUB, FM UK, CĎV EU, VŠM (prvá súkromná vysoká škola manažmentu v Trenčíne) atď.

- Iné vzdelávacie programy, základ na získavanie schopností euromanažérov, možno študovať v SR prakticky na všetkých našich univerzitách, z ktorých väčšina má špecializované fakulty manažmentu či príslušné katedry ekonómie a manažmentu. Okrem toho v SR funguje viac ako sto rozličných domácich vzdelávacích organizácií a zahraničných filiálok manažérskeho vzdelávania (Ibis partner a iné).

- Pre pokročilých, solventných a jazykovo zdatných adeptov štúdia euromanažmentu či svetového manažmentu sa odporúčajú napríklad tieto zahraničné možnosti štúdia na ďalších špičkových manažérskych školách v Európe, v USA, inde:

- v Európe - Rotterdam School of Management (Holandsko), London Business School (Veľká Británia),

- v USA New York University, Massachusetts Institute of Technology, University of Florida.

Všetky parciálne koncepcie rezortov v SR vrátane školstva, koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania pre prvé desaťročie 21. storočia sú determinované existenciou kardinálneho zákona číslo dva v SR, a týmto zákonom má byť (a 12 rokov po „nežnej“ stále nie je!)

dlhodobá vízia

Slovenskej republiky. Zákonom číslo jeden je Ústava SR (zákon zákonov). Všetky čiastkové koncepcie a stratégie rezortov či brandží totiž musia inklinovať v zásadných smeroch a cieľových zámeroch k všeobecne platnej a dlhodobo koncipovanej línii - vízii SR 2020/2050, vo výsostnom záujme rýchleho rastu životnej úrovni výraznej väčšiny obyčajných ľudí v Slovenskej republike.

Doc. Ing. Ľ. Jemala, CSc.

STU Bratislava