Šanca na začiatok novej éry

Komentuje Stela Geregayová

Slovenské krasokorčuľovanie sa organizáciou európskeho šampionátu dostalo do väčšieho povedomia tak doma, ako aj v zahraničí. Slovenský krasokorčuliarsky zväz pripravil ME na dobrej organizačnej úrovni pre pretekárov a predstaviteľov medzinárodnej korčuliarskej únie (ISU). Iná je otázka, ako boli so šampionátom spokojní diváci (nemali čo jesť, piť, toalety stále obsadené, zlá viditeľnosť a pod.). Samozrejme, že za architektonické stvárnenie starého bratislavského zimného štadióna, ktorého dátum vzniku je z päťdesiatych rokov minulého storočia, organizátori nemôžu. Je však pravdou, že niektoré detaily, ako je občerstvenie, sa dalo vyriešiť v prospech spokojnosti divákov. Údajne sa ich na štadióne počas ME ukázalo 40-tisíc. Číslo je diskutabilné, ale to už je vec svedomia organizátorov.

Pokiaľ ide o výkonnosť našich reprezentantov na ME, tá je oveľa ťažšie porovnateľná s výkonmi, ktoré dosiahli organizátori šampionátu. Na jednej strane tešia umiestnenia, na druhej, pri reálnejšom a podrobnejšom pohľade veľa radosti niet. Všetci naši reprezentanti si polepšili doterajšie historické výsledkové maximá. Je to chvályhodné, ale treba sa na to pozerať triezvo. Krasokorčuľovanie je športom, v ktorom veľkú úlohu hrá zákulisná diplomacia, a preto naši reprezentanti pri interných hodnoteniach by mali najskôr zodpovedať na otázku, kde by skončili, keby sa ME uskutočnili v inom štáte. No napriek tomu treba vysloviť aj spokojnosť s ich snahou. Lenže oveľa viac smútku sa vlúdi pri pomyslení, že súčasná reprezentačná garnitúra je to jediné, čo naše krasokorčuľovanie môže svetu ponúknuť. Tak súrodenci Beständigovci (športové dvojice), ako aj tanečníci Mesároš - Ďurkovská či sólistka Babiaková nemajú doma konkurenciu (Babiaková doma zvíťazila, aj keď trénovala len päť mesiacov po materskej). Síce medzi mužmi je v hre ešte Sviatko (možno i Futáš), otázne je, či dokážu viac než súčasný náš majster Kažimír, ktorý sa konečne naučil skákať všetky trojité skoky. Najmä ak si uvedomíme, že dnes je už éra štvoritých skokov v kombináciách s trojitými. Slovenské krasokorčuľovanie nemá dobrú členskú základňu. Je to dôsledok ekonomickej situácie krajiny, ale aj absencia kvalitných trénerov. A to je asi to prvotné, čo musí zväz odstrániť. Dnes už nemôže povedať, že nebude mať peňazí. Organizáciou zarobil len prvotným odhadom asi 20 miliónov korún (slúži k cti zväzu, že sa tým netají, nie ako iné zväzy, ktoré robili podobnú akciu, akou sú ME). A to je už slušná suma na nový začiatok novej éry slovenského krasokorčuľovania.